Symbolický cintorín pri Popradskom plese: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Opakované referencie) |
||
Riadok 13:
Dňa 18. júna 1934 sa Tatranská komisia Klubu československých turistov (KČST) uzniesla dať súhlas na zriadenie fondu s heslom: "Symbolický cintorín o Vysokých Tatrách". Na vkladnej knižke v popradskej Legiobanke sa Ústredný výbor KČST rozhodol vložiť 1000 Kčs. Cintorín začali stavať v júli [[1936]]. V roku [[1937]] sa Tatranská komisia dostala do zlej finančnej situácie. Stavebná firma na ňu podala žalobu pre nevyrovnanie záväzkov. Komisia nedostala od banky pôžičku, a tak nemohla ďalej dotovať stavbu. Potrebné peniaze na stavbu cintorína ponúkol Václav Fiška, nájomca Chaty pri Popradskom plese a Otakar Štáfl. Pozostalí a priatelia tatranských obetí venovali prvé pamätné tabule (Stanislawski - Wojnar, Budzák, Dr. Viták). V roku [[1938]] Otakar Štáfl na cintoríne osobne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal Jozef Fekiač Surovec - Šumný z Detvy (1905{{--}}1944). Manželia Štaflovci a manželia Fiškovci sami pokračovali v začatých prácach, aby nezaťažovali rozpočet Tatranskej komisie KČST. Cintorín mal byť pôvodne otvorený už 20. júla [[1934]] pri príležitosti návštevy francúzskych horolezcov, ale pre rôzne prekážky sa tak nestalo.
Vo vežičke bol umiestnený zvon s nápisom "Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu". Bol odliaty v roku [[1937]] v známej zvonolejárskej dielni Dytrychovcov v Brodku na Morave.<ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydal Šport, Bratislava, 1976</ref> Zvon darovala pani Eugénia Vyskočilová. Drevený oltár v kaplnke vyrezal a daroval Karol Danko z [[Štrba|Tatranskej Štrby]].<ref>Časopis Vysoké Tatry. In: Smatana Ľudo, Otakar Štáfl, roč.V, čís. 2/1966, str.2-3</ref> Otakar Štáfl začal pre kaplnku maľovať obraz, ale ten nikdy, z rôznych dôvodov a pre mnohé nečakané okolnosti (bol ukradnutý), nebol v kaplnke zavesený. V roku [[1961]] v kaplnke umiestnili drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z [[Podolínec|Podolínca]] (1908{{--}}1984), ktorý vytvoril podľa reprodukcie Štáflovho strateného obrazu ''Znášanie raneného horolezca''. Na drevoryte, medzi záchranármi, je Otakar Štáfl. Toho istého roku Klub československých turistov menoval Štáfla a Lutonského - zakladateľov cintorína za doživotných členov kuratória Symbolického cintorína, ktorému predseda František Berkovský.<ref name="ref">Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015</ref> V roku [[1947]] Štáflovcom bola na Symbolickom cintoríne odhalená pamätná tabuľa.<ref
Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta [[1940]] a sprístupnený verejnosti. Prvou osadenou tabuľou bola pamätná tabuľa poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, ktorí tragicky zahynuli, za nejasných okolností, v západnom komíne [[Kostolík]]a v [[Batizovská dolina|Batizovskej doline]]. Jednou z najstarších je tabuľa maďarského študenta a horolezca Jenő Wachtera, ktorý tragicky zahynul pri zlaňovaní [[Žabí kôň|Žabieho koňa]] v roku [[1907]]. Na veľkom balvane je pamätná tabuľa s menami 24 vojakov a letcov, ktorí v októbri [[1944]] pri ceste lietadlom z [[Krosno|Krosna]] zahynuli na [[Zadný Gerlach|Zadnom Gerlachu]].<ref>Časopis Vysoké Tatry č. 3/1975 s. 18. In.: Charvát, Peter: Mŕtvym na spomienku, živým na výstrahu</ref>
| |||