'''Dendritová bunka''' ('''DC''', z angl. ''dendritic cell'') je [[Antigén prezentujúca bunka|antigén-prezentujúca bunka]] [[Imunitný systém|imunitného systému]]. Jej hlavnou funkciou je spracovanie [[Antigén|antigénu]] a následnenásledná prezentovanieprezentácia tohto antigénu [[T-lymfocyt|T bunkámlymfocytom]]. Prepája vrodené (nešpecifické) a adaptívne (antigénne špecifické) mechanizmy imunitného systému.
DendritovéNezralé bunkyDC sa nachádzajú v tkanivách,ktoré sú vna kontakterozhraní s vonkajším prostredím, tj. v [[Koža|koži]] (tu sa nachádza špecializovaný typ dendritových buniekDC nazývaný Langerhansove bunky) a vnútorné slizniceslizniciach [[Nos|nosa]], [[Pľúca|pľúc]], [[Žalúdok|žalúdka]] a [[Črevo|čriev]]. Nezrelé štádia dendritových buniekDC sa môžu nachádzaťnachádzajú aj v [[Krv|krvi]] a v istej miere skoro v každom orgáne. PoRozpoznaním aktiváciitelu nebezpečného signálu (napríklad molekuly bakteriálneho pôvodu) sa DC aktivujú a následne presúvajú do [[Lymfatická uzlina|lymfatických orgánov]]. kdeTam komunikáciou s [[T-lymfocyt|T bunkami]] a [[B-lymfocyt|B bunkamilymfocytmi]] iniciujú adaptívnu imunitnú odpoveď.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hořejší|meno=Václav a kol|titul=Základy imunologie|vydanie=6., aktualizované vydanie|vydavateľ=TRITON|miesto=V Praze|rok=2017|isbn=9788075532503|edícia=|strany=43-44|url=https://www.worldcat.org/oclc/989928270}}</ref>
== História ==
Dendritovú bunku prvýkrát opísal na konci 19. storočia [[Paul Langerhans]]. Po ňom je aj nazvaný typ dendritových buniekDC vyskytujúci sa v koži. Pojem „dendritová bunka“ zaviedli v roku [[1973]] [[Ralph M. Steinman]] a Zanvil A. Cohn.<ref>{{Citácia nameperiodika|priezvisko="Steinman"|meno=Ralph M.|priezvisko2=Cohn|meno2=Zanvil A.|titul=Identification of a Novel Cell Type in Peripheral Lymphoid Organs of Mice: I. Morphology, Quantitation, Tissue Distribution|periodikum=Journal of Experimental Medicine|dátum=1973-05-01|ročník=137|číslo=5|strany=1142–1162|issn=0022-1007|doi=10.1084/jem.137.5.1142|url=http://jem.rupress.org/content/137/5/1142|dátum prístupu=2018-06-19|poznámky=PMID: 4573839|jazyk=en}}</ref> Za objavovanie centrálnej úlohy DC v adaptívnej imunitnej odpovedi bol Ralph M. Steinman v roku 2011 ocenený polovicou [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Nobel Prize in Physiology or Medicine 2011|url=https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/2011/#|dátum prístupu=2018-06-19|vydavateľ=www.nobelprize.org}}</ref>
|doi=10.1084/jem.137.5.1142}}</ref> Za objavovanie centrálnej úlohy dendritovej bunky v adaptívnej imunitnej odpovedi bol Ralph M. Steinman v roku [[2011]] ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu]].<ref name="Nobel2011">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/2011/#}}</ref>
== Typy ==
Na povrchu všetkých typov dendritových buniek sa nachádzajú [[MHC glykoproteíny]] I. aj II. triedy zodpovedné za prezentácie antigénu.
=== Konvenčné (klasické) DC (cDC) ===
Nezrelé cDC [[Fagocytóza|fagocytujú]] odumreté časti zdravých tkanív a sú schopné prezentovať telu vlastné antigény špecifickým [[T-lymfocyt|T lymfocytom]]. Takéto T lymfocyty sú týmto kontaktom buď utlmené, alebo sa premenia na [[Regulačný T lymfocyt|regulačné T lymfocyty]] (Treg). Týmto cDC napomáhajú k udržiavaniu tolerancie imunitného systému k telu vlastným štruktúram.
Rozpoznaním nebezpečia takzvanými [[PRR|vzory rozpoznávajúcimi receptormi (PRR)]] sú cDC aktivované, maturujú a pomocou receptoru [[CCR7]] pre [[Chemokín|chemokíny]] CCL-19 a CCL-21 sú smerované do sekundárných lymfatických orgánov. Tu, okrem prezentácie antigénu a
