Aioli: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wikilinky Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
wl |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Alkaios Sappho Staatliche Antikensammlungen 2416 n2.jpg|náhľad|Sapfó]]
'''Aioli''' alebo '''Aiolovia''' ([[
== Dejiny ==
Aioli začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred Kristom. Prešli cez [[Epirus (historické územie)|Epirus]], [[Macedónia (historické územie)|Macedóniu]] a usadili sa v severnej časti [[Tesália (historické územie)|Tesálie]]. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi - [[Pelasgovia|Pelasgami]]. Je možné, že [[Achájci]] boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti. Medzi aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grékovia, podľa ktorých neskôr [[Staroveký Rím|Rimania]] nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia [[Boiótia|Boiótie]]. Počas [[Dóri|dórskej invázie]] sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov [[Lesbos]] a [[Tenedos]] (dnes Bozkada v Turecku) a na priľahlé [[Anatólia|anatólske]] pobrežia krajov [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] a [[Troas]]. Toto anatólske historické územie sa podľa nich nazýva [[Aiolida]] (gr. Aiolis).
V neskoršom období boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka [[Sapfó]] z Lesbu a [[Hesiodos]] z Kýmé.
== Jazyk ==
Aiolovia hovorili [[Starogréčtina|aiolskou gréčtinou]], jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperčine, ktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (tesálsky, boiótsky, anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom [[Ióni|iónskeho]], [[Atény|aténskeho]] dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej [[Tesália (kraj)|Tesálie]], ktorým hovoria miestni dedinčania.
== Zdroje ==
|