Verzia z 19:16, 13. jún 2018 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací d →‎Život: d ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:28, 21. jún 2018 upraviť vrátiť Plepo (diskusia \| príspevky) 1 129 editací →‎Život v domácom exile: vila na Slavine Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 80: === Život v domácom exile === Napokon bol Dubček nútený sa z verejného života úplne stiahnuť. V domácom [[exil]]e v luxusnej vile na Mišíkovej ulici v Bratislave pod Slavínom bol prinútený žiť takmer po celé dve desaťročia. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1985]] pracoval za minimálnu mzdu pre podnik ''[[Západoslovenské štátne lesy]]'' v bratislavských [[Krasňany (Bratislava)\|Krasňanoch]] ako mechanizátor. Bol vylúčený zo všetkých spolkov a organizácií, dokonca aj z tých, v ktorých museli byť zamestnanci v tom čase povinne<!-- ROH? -->. Bola mu odňatá vojenská hodnosť aj cestovný pas. Bol zbavený členstva vo [[Zväz protifašistických bojovníkov\|Zväze protifašistických bojovníkov]], hoci od začiatku sa zapájal do bojov v [[Slovenské národné povstanie\|SNP]]. Počas normalizácie bola proti nemu vedená ~~zúrivá~~ propagandistická kampaň. Napriek tomu sa A. Dubček svojho presvedčenia nevzdal. Písal obsiahle protestné listy [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)\|Federálnemu zhromaždeniu]], [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)\|Slovenskej národnej rade]], prokuratúre ale a ďalším inštitúciám. Podporoval aktivity [[Charta 77\|Charty 77]] hoci občiansku iniciatívu nepodpísal a do aktivít sa nezapájal. Jeho postavenie sa výraznejšie zmenilo po nástupe [[Michail Sergejevič Gorbačov\|Michaila Gorbačova]] k moci, aj keď stále musel žiť v stráženej izolácii. Krátko pred [[Nežná revolúcia\|nežnou revolúciou]] si ho opätovne začala všímať západná tlač a rozhlasové stanice. Začiatkom roku [[1988]] uverejnili s ním rozsiahly rozhovor noviny [[L' Unita]], ktorý prevzali mnohé svetové agentúry. Vo [[Vatikán]]e ho prijal [[Ján Pavol II.\|Ján Pavol II]].<ref>{{Citácia knihy \|meno= Ján \|priezvisko=Uher\| titul= Alexander Dubček – Život a doba \|rok=1999 \|vydavateľ=Vydavateľstvo Oriens Košice\|miesto=Žilina \|strany=70.,71.,72.}}</ref> Po celé normalizačné obdobie (od roku 1971 do decembra 1989) bol sledovaný [[Štátna bezpečnosť\|Štátnou bezpečnosťou]] ako nepriateľská osoba pod krycím menom „ESER“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu\|priezvisko=ÚPN\|meno=\|titul=Registračné protokoly, strana: 80, KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II)\|url=http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=61&strana=80&zaznam=55669\|dátum vydania=\|dátum prístupu=2018-04-23\|vydavateľ=www.upn.gov.sk\|jazyk=sk}}</ref>. Sledovaný bol aj jeho syn Peter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Alexander Dubček: Rozdiel medzi revíziami