Sibírska anabáza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
ref. |
spresnenie v úvodnej definícii |
||
Riadok 1:
'''Sibírska anabáza''' bol hromadný odsun [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légii v Rusku]] z európskej časti Ruska na [[Sibír]] a ďalej na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]], ktorý sa uskutočnil po [[Brestlitovský mier|separátnom mieri Ruska s Nemeckom]] v priebehu roku [[1918]].
== Priebeh ==
[[7. februára]] [[1918]] predseda [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš G. Masaryk]] vyhlásil Československý armádny zbor v Rusku za súčasť československého vojska vo Francúzsku a vydal príkaz na jeho presun do Európy východnou trasou cez Sibír. Masaryk sa v zložitých pomeroch po [[Októbrová revolúcia|novembrovom boľševickom prevrate]] usiloval o uznanie neutrality československého zboru a jeho voľný odchod z Ruska. Zástupcovia Odbočky ČSNR v Rusku preto rokovali v meste [[Penza]] so sovietskym komisárom (ministrom) pre národnosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifom V. Stalinom]] a [[26. marca]] [[1918]] s ním podpísali dohodu medzi sovietskou vládou a Odbočkou ČSNR v Rusku o voľnej preprave česko-slovenských légii do [[Vladivostok]]u po [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrále]].
Ukončenie tejto dohody však sťažovalo a napokon celkom zmarilo niekoľko činiteľov. Predovšetkým [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] po uzavretí [[Brestlitovský mier|Brestlitovského mieru]] s Ruskom tlačilo na boľševickú vládu aby odzbrojila všetky [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodové]] jednotky na svojom území v duchu Brestlitovského mieru. Preprava legionárskych transportov sa neprestajne komplikovala. Na presunovej trase sa množili konflikty medzi česko-slovenskými legionármi a nemeckými či rakúsko-uhorskými zajatcami, ktorých presúvali na západ, aby sa mohli opäť zaradiť do armády. Aj tak napätú situáciu ešte komplikovala Stalinova podmienka, že česko-slovenské jednotky nielenže sa nebudú miešať do vnútorných sporov, ale odovzdajú aj všetky zbrane okrem množstva nevyhnutného na obranu a prepustia časť ruských dôstojníkov. Dôstojnícky zbor légii bol presvedčený, že je to v rozpore s Masarykovou zásadou ozbrojenej neutrality. Stanoviská sovietskych orgánov k česko-slovenskému zboru záporne ovplyvňovali nemeckí a maďarskí zajatci, ktorí vstúpili do [[Červená armáda|Červenej armády]]. Česko-Slovenskí komunisti v Rusku sa usilovali získať legionárov na stranu boľševickej moci, využívajúc atmosféru revolučného obdobia. Poslednou osudovou kvapkou bol [[Čeľabinský incident]] a [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]] telegram, ktorý prikazoval všetkým sovietom na magistrále
V polovici júna [[1918]] česko-slovenskí zbor prerušil cestu na Vladivostok, obrátil sa smerom na západ a bojoval proti sovietskym vojskám na povolžskom a uralskom fronte v spolupráci s ruskými bielogvardejskými armádami, čím sa zaplietol do [[Ruská občianska vojna|Ruskej občianskej vojny]].<ref name="Kronika Slovenska. 2, Slovensko v dvadsiatom storočí"> {{Citácia knihy
| priezvisko = Kováč
| meno = Dušan a kol.
| |||