Artikulárny kostol: Rozdiel medzi revíziami

("rakúsky kráľ" /?/ - nahradené: "Leopold I." Žiadne Rakúsko v tom čase neexistovalo, bola Habsburská monarchia a už vôbec nemala kráľa, ale z hľadiska dedičného titulu arcivojvodu. Leopold I. bol tiež cisárom sv. Ríše rímskej, takže eventuálne "cisár".)
== Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb ==
{{Hlavný článok|Reformácia}}
Morálny úpadok spoločnosti v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili [[Avignonské pápežstvozajatie|avignonským pápežstvom]] ([[1308]]–[[1378]]) a [[pápežská schizma|pápežskou schizmou]] ([[1378]]–[[1416]]), vystupňovanou [[Storočná vojna|vojnou medzi šľachtou]], povstaniami roľníkov a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. [[Reformácia]] sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch [[1521]]-[[1523]], v [[Uhorsko|Uhorsku]] stále vládli katolícki [[Habsburgovci]].
 
=== Protireformácia a rekatolizácia ===