Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami

Séria článkov, ktoré v roku [[1921]] zverejnil anglický denník ''The Times'' dokázala<ref>Graves, P., 1921, Jewish World Plot. An Exposure The source of the Protocols. The New York Times, 16 August, 1921; [Dostupné online https://web.archive.org/web/20060304102238/http://emperor.vwh.net/antisem/first.pdf]</ref>, že veľká časť materiálu v Protokoloch pochádza z pamfletu ''Dialogue aux enfers entre Machiavel et Montesquieu'' (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom), ktorý v roku [[1864]] vydal francúzsky satirik [[Maurice Joly]]. Podľa nedávnych zistení ruského historika Michaila Lepechina možno autorstvo Protokolov pripísať agentovi-provokatérovi cárskej Ochranky [[Matvej Golovinskij|Matvejovi Golovinskému]], ktorý sa po roku [[1917]] stal propagandistom v službách boľševikov. Iní považujú za ich autora Golovinského nadriadeného, Piotra Ivanoviča Račkovského. Protokoly mali presvedčiť cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]], že liberalizmus a modernizácia Ruska je súčasťou židovského plánu na svetovládu. V 30. rokoch 20. storočia ich šírenie podporoval napr. [[Henry Ford]]. Nacistická propaganda v Nemecku po nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] umožnila, že ''Protokoly sionských mudrcov'' boli využívané ako dôkaz snahy Židov o svetovládu, keď ich niektorí učitelia používali ako súčasť normálneho učiva pre žiakov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Segel | meno = B. W. | autor = | odkaz na autora = | titul = A Lie and a Libel (The History of the Protocols of the Elders of Zion) | vydanie = | vydavateľ = University of Nebraska Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 148 | url = | isbn = 978-0-8032-4243-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>

{{Dejepisný výhonok}}