Dáždnik svätého Petra: Rozdiel medzi revíziami

Film '''Dáždnik svätého Petra''' je [[slovensko]]-[[maďarsko|maďarský]] koprodukčný [[film]] z roku [[1958]], jeprvá prvouslovenská slovenskou koprodukcioukoprodukcia domácej a maďarskej filmovej tvorby. Do šesťdesiatych rokov boli realizované iba dve medzinárodné spolupráce – spomínaný ''Dáždnik'' a ''Prerušená pieseň'' z roku [[1960]] (spolupráca so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]). Počet koprodukcií vzrástol až v druhej polovici šesťdesiatych rokov.

'''Dáždnik svätého Petra'''Film je adaptáciou rovnomenného románu z roku [[1895]] obľúbeného a významného maďarského spisovateľa so slovenskými koreňmi [[Kálmán Mikszáth|Kálmána Mikszátha]]. Pochádzal z národnostne zmiešaného územia, z obce [[Sklabiná]], študoval v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Veľmi dobre poznal Slovensko a nie raz sa stalo miestom jeho knižných príbehov. Kniha ''Dáždnik svätého Petra'' nepatrí ešte do obdobia spisovateľovej kritickej tvorby. Ide o veselohru s miernou dávkou [[satira|satiry]] či [[irónia|irónie]] na historickom pozadí. Najznámejšie autorove diela, napríklad ''Podivné manželstvo'' alebo ''Prípad mladého Nosztyho s Maryškou Tóthovou'', sú už oveľa kritickejšie.

Film sa pripravoval v maďarskej dramaturgii a uvádzal sa v dvoch jazykových verziách – slovenskej a maďarskej. Scenár napísal známy maďarský režisér, ktorý režíroval aj maďarskú časť, Frigyes Bán spolu s Imrem Apáthim. [[Réžia]] slovenskej verzie bola debutom pre Vladislava Pavloviča v hranom filme. Zastúpenie slovenskej a maďarskej strany vo filmových profesiách a hereckom obsadení bolo pri realizácii filmu takmer paritné. Exteriéry[[Exteriér]]y sa natáčali na Slovensku – v obciach [[Žibritov]] a [[Banská Belá]] v okolí Banskej Štiavnice a [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánske námestie]] v [[Bratislava|Bratislave]] sa zmenilo na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] z roku [[1873]]. Interiérové[[Interiér]]ové scény sa zase natáčali v budapeštianskych ateliéroch Hunnia.

Koprodukčná snímka mala premiéru 29. 12. 1958 a dočkala sa zmiešaných názorov. Jedna skupina kritikov chválila spoluprácu maďarských a slovenských tvorcov a pokladala ju za akési uznanie, že aj na Slovensku máme určitú kultúru v uvedenej oblasti. „Spolupráca režiséra F. Bána a V. Pavloviča, slovenských a maďarských hercov je dobrou predzvesťou ďalšej a širšej spolupráce i nových filmových diel, ktoré očakávame najmä zo súčasného života od oboch kinematografií,“¹ uvádzajú ''Roľnícke noviny''. Druhá strana sa prikláňala k názorom, že ako námet na prvý medzinárodný projekt mal byť vybraný vhodnejší materiál, ktorý by sa sústredil na súčasné problémy obyčajných ľudí: „Takáto koprodukcia by bola aktuálna, povedzme, pred desiatimi rokmi. Ale dnes sme mali začať už ďalej, bližšie k dnešku. Myslím, že musí byť rozdiel medzi komerčnou kapitalistickou koprodukciou, ktorá sa obáva hlbších a dnešných ideových problémov, a medzi socialistickou koprodukciou, ktorá by sa nemala utiekať do vôd nenáročnosti a zábavnosti.“² Ale väčšina kritikov sa zhodla, že '''Dáždnik svätého Petra''' je režijne, herecky, [[kamera (prístroj)|kameramansky]] i technicky na veľmi dobrej úrovni. „O dobrý výsledný dojem z filmu sa pričinila predovšetkým réžia Frigyesa Bána. Farebná kamera G. Illésa si uchovala dobrý fotografický štandard a ukázala zmysel pre kompozíciu a poetické nálady. Šimon Jurovský vytvoril dramatickú hudbu bez zlej ctižiadosti, ktorá je u nás zlozvykom, urobiť z každého filmu nasilu hudobný film. Jeho hudba je nevtieravá a priliehavá.“³ Kritika sa samozrejme nevyhla ani porovnaniu filmového diela s knižnou predlohou: „...Aj kresba prostredia, charakteristiky jednotlivých postáv a figuriek – napríklad účastníkov pamätihodnej večere u bakovského mešťanostu – zďaleka nedosahujú precízny ostrovtip Mikszáthov, ale sa neraz dostávajú do polôh lokálne i časove nepresne určenej frašky.“⁴ Filmu sa vyčítalo málo satirickosti: „Film neparoduje, ale po všetkých stránkach gýčovito koloruje...“⁵

Napriek mnohým kritickým názorom dobových recenzentov, sa iba málo z nich sa snažilo o hlbšie preniknutie do filmovej reflexie diela a jeho zmyslu. Mnohé kritiky viedli k umiernenejším textom pravdepodobne aj preto, že slovenská tvorba nemala v tej dobe veľa komédií. Dáždnik svätého PetraFilm je ľahký a jednoduchý príbeh s mravným ponaučením, že šťastie nespočíva v peniazoch, ale v láske. Tvorcovia si zvolili konvenčný spôsob zobrazovania, do ktorého vsadili malé osvieženia v podobe impresionistických vízii dedinčanov o svätom dáždniku alebo v podobe sna hlavnej postavy Juraja Vibru, v ktorom sa rozhoduje, čo je pre neho dôležitejšie. Rutinnosť réžie a nenáročnosť scenára[[scenár]]a vedie k tomu, že film sa miestami nevie rozhodnúť či ide o kritiku, komédiu, lyriku alebo satiru. Príbeh je podávaný skratkovito, ale začiatok filmu je mierne ladený do iného štýlu ako jeho zvyšná časť. Najskôr ani nemáme pocit že ide o kostýmovú veselohru, ale o ostrejšiu kritiku, či satiru, ale s dospením Juraja a Veroniky sa film dostáva do polohy romantickej komédie s mravným ponaučením. Okrem záberov na krásnu slovenskú krajinu sa kamera snaží aj o popisné využitie farieb. Vtipné a veľakrát dvojzmyselné dialógy sú prínosom aj pre dnešného diváka, ale je to najmä spôsobom akým sú podávané. Síce hlavná predstaviteľka [[Mari TörőcsikTörőcsiková]] nemala veľa priestoru, aby predviedla svoje herecké schopnosti, zato [[Karol Machata]] predviedol svojho Juraja Vibru s dvojznačnou eleganciou a dalo sa mu uveriť. Film padá a stavia najmä na hereckých výkonoch a herci to naozaj utiahli, dokonca aj v menších epizódnych úlohách sme mohli vidieť zaujímavé charaktery. Tvorcovia si zvolili nenáročný a menej kritický spôsob poňatia príbehu. Vo filme je však aj kus pravdy, ktorá nie je úsmevná. Postava farára[[farár]]a predstavuje nenápadnú kritiku celej cirkevnej spoločnosti. Farár napriek tomu, že neverí na zázrak (čo je paradox) nerozhodne sa vzbúriť za svoje presvedčenie, ale mlčí a jeho fara bohatne. Jan Kliment postrehol: „Na celú cirkevnú vrchnosť to jasne vrhá všelijaké svetlo. To je nesporný spoločenský klad filmu, tým lepší, že nie je podávaný nijako urážlivo, že z filmu nečíha ako slama z topánok, a že farár je dokonca predstavovaný sympaticky.“⁶