Clunyjské hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Norexqo (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Clunyjské hnutie''' alebo '''clunyjská reforma''' je [[katolícka cirkev|katolícke]] reformné hnutie v [[10. storočie|10.]]–[[12. storočie|12. storočí]] za upevnenie autority [[rímskokatolícka cirkev|cirkvi]] v duchovnom a kultúrnom živote a [[pápež]]skej moci, ktorého iniciátorom bol [[benediktíni|benediktínsky]] [[kláštor v Cluny]] pod vedením opáta [[Odon de Cluny|Odona]]. Reforma silne ovplyvnila nielen kláštorný život, ale aj formovanie sa feudálneho duchovného a kultúrneho života vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Anglicko|Anglicku]] a [[Španielsko|Španielsku]].
 
=== Kláštorný život ===
V oblasti vyučovania a vedy bol pre Cluny charakteristický cirkevný doktrínový konzervativizmus a prísne dodržiavaná ortodoxia názorov. Cluny vo Francúzsku uskutočnilo široký a dôsledný obrat smerom k dielam [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevných otcov]], od starovekých autorov prebralo nanajvýš formu literárneho výrazu napríklad v [[cirkevná hymna|cirkevných hymnách]]. Bolo to prehĺbenie stanoviska [[škola v Auxerre|školy v Auxerre]] a súčasne, hoci snáď ešte nie dosť jasne formulovaná reakcia na racionalizmus [[Alcuin|Alcuinovej]] školy a najmä na [[Ján Scotus Eriugena|Eriugenu]].
V kláštore sa prísne zachovávali benediktínske reguly a tvrdá askéza. V priebehu 10. storočia sa v kláštore prvýkrát zaviedlo uctievanie sviatku Všetkých svätých (1.november). Kláštor podporovalo aj veľa panovníkov (kastílsky a leónsky kráľ Alfonz VI. alebo anglický kráľ Henrich I.), ktorí poskytovali bohaté finančné dary. Clunyjské hnutie sa postupne rozšírilo okrem Francúzska aj do Nemecka, Anglicka, Španielska a Talianska. Reforma silne ovplyvnila nielen kláštorný život, ale aj formovanie sa feudálneho duchovného a kultúrneho života vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Anglicko|Anglicku]] a [[Španielsko|Španielsku]].
 
V oblasti vyučovania a vedy bol pre Cluny charakteristický cirkevný doktrínový konzervativizmus a prísne dodržiavaná ortodoxia názorov. Cluny vo Francúzsku uskutočnilo široký a dôsledný obrat smerom k dielam [[Cirkevný otec (stredovek)|cirkevných otcov]], od starovekých autorov prebralo nanajvýš formu literárneho výrazu napríklad v [[cirkevná hymna|cirkevných hymnách]]. Bolo to prehĺbenie stanoviska [[škola v Auxerre|školy v Auxerre]] a súčasne, hoci snáď ešte nie dosť jasne formulovaná reakcia na racionalizmus [[Alcuin|Alcuinovej]] školy a najmä na [[Ján Scotus Eriugena|Eriugenu]]. Vznik nových kláštorov, ktoré boli v tesnej spojitosti s materským kláštorom, viedol k ich centralizácii a boli podriadené pápežskej autorite.
 
=== Úpadok ===
Od 12. storočia začal upadať clunyjský kláštor. Od roku 1518 sa už opátmi stávali ľudia podriadení francúzskemu kráľovi, medzi nich patrili aj Richelieu a Mazarin. Definitívny koniec kláštora priniesla až Francúzska revolúcia. Poslednú omšu tu slúžili roku 1793.
 
== Externé odkazy ==