Mimovládna organizácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Mimovládne organizácie''' sú organizácie s [[Právna subjektivita|právnou subjektivitou]] vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nezúčastňujú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V tom prípade, ak sa štát podieľal na ich založení, tak ich mimovládny charakter je daný tým, že [[štát]] (vrátane orgánov [[územná samospráva|územnej samosprávy]]) a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na vedenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti. Mimovládne organizácie sa zvyknú označovať aj ako '''Mimovládne neziskové organizácie (MNO).'''
Existencia mimovládnych organizácií a ich zúčastňovanie sa na živote spoločnosti charakterizuje [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|občiansku spoločnosť]]. Na označenie všetkých mimovládnych organizácií sa na Slovensku zaužíva spojenie '''Tretí sektor'''.
Ak ide o právnu formu, mimovládne organizácie ju môžu mať rozličnú. Na [[Slovensko|Slovensku]] je ňou najčastejšie [[občianske združenie]], [[nadácia]] a [[nezisková organizácia|nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby]].
== Vymedzenie pojmu MNO ==
Pri definícii pojmu MNO dochádza k nejasnému definovaniu a to najmä z dôvodu rôznych ideológií, veľkého počtu organizácií, ale aj kvôli organizačným schopnostiam. V praxi a v literatúre sa môžeme stretnúť aj s inými pomenovaniami, a to: neštátna, občianska, súkromná nezisková organizácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holúbková|meno=Terézia|titul=LEGISLATÍVNA ÚPRAVA SPRÁVY MIMOVLÁDNYCH NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ NA SLOVENSKU|url=http://emi.mvso.cz/EMI/2011-01/05%20Holubkova/Holubkova.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=10.7.2018|vydavateľ=Žilinská Univerzita v Žiline}}</ref> V praxi je taktiež známy pojem NGO - nongovernmental organization, ktorý je nepresný. Problém presného vymedzenia spočíva aj v snahe o presné vymenovanie jednotlivých druhov organizácií, ktoré skutočné patria do skupiny mimovládnych organizácií. Aj napriek nejasnej definícii sa dá povedať, že je to určitá organizácia, ktorá disponuje právnou subjektivitou, na ktorej čele stoja fyzické, teda súkromné osoby a zároveň táto organizácia nemá žiadne zastúpenie v riadiacich orgánoch štátu.
Založenie prvých MNO je sporné a za jeden z prelomových rokov sa považuje rok 1846, kedy bola založená Svetová evanjelická aliancia. Mnoho iných autorov alebo členov MNO nesúhlasia s týmto vyjadrením a za prvú MNO považujú samotnú Katolícku cirkev, ktorá ako prvá predkladala svoje návrhy a objednávky ako MNO.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=1965-|meno=Pease, Kelly-Kate S.,|titul=International organizations|vydavateľ=Pearson Education|miesto=Harlow, Essex|rok=2014|isbn=9781292020198|edícia=5th ed|url=https://www.worldcat.org/oclc/879738979}}</ref>
== Vymedzenie pojmu MNO na Slovensku ==
Pojem MNO nemá na Slovensku presný legislatívny podklad a nie je v žiadnom zákone jasne definovaný. Právna forma mimovládnej organizácie môže mať rôzne podoby, pričom každá forma podlieha inému zákonu.
Na Slovensku sú to najčastejšie:
*občianske združenia, zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov
*nadácie, zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
*neinvestičné fondy, zákon č. 147/1997 Zb. o neinvestičných fondoch
*[[Nezisková organizácia|neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby]], zákon č. 35/2002 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby
*záujmové združenie právnických osôb, zákon 400/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
*účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery postavení cirkví a náboženských spoločností
* organizácie s medzinárodným prvkom, zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Juhošová|meno=Zuzana|titul=Podmienky fungovania neziskovej organizácie|url=https://is.ambis.cz/th/dp343/Zuzana_Juhosova_-_Podmienky_fungovania_neziskovej_organizacie.pdf|dátum vydania=2012|dátum prístupu=10.7.2018|vydavateľ=Bankovní institut vysoká škola Praha}}</ref>
Od roku 2017 Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti spoločne s Ministerstvom vnútra SR pripravujú Zákon o registri MNO. Podstatou pripravovaného zákona je odstránenie neistoty najmä pri občianskych združeniach a organizáciách s medzinárodným prvkom, keď neexistencia oficiálneho registra komplikuje každodenné fungovanie týchto organizácií. Navrhovaný zákon vytvára jednotný register klasických foriem MNO (nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, atď.) podobne, ako je Obchodný register jednotným registrom pre podnikateľské subjekty. MNO tak budú môcť získať oficiálny výpis z jednotného Registra MNO, ktorý bude použiteľný na právne úkony a súčasne bude obsahovať všetky potrebné údaje (najmä názov, sídlo, IČO a štatutár). Po zapracovaní pripomienok verejnosti bol návrh Zákona o registri mimovládnych neziskových organizáciách predložený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa konalo od 3. do 23. januára 2018. Ku dňu 10.07.2018 prebieha k návrhu zákona rozporové konanie. V rámci neho sa budú prerokovávať vznesené pripomienky so subjektami, ktoré ich uplatnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ministerstvo vnútra SR|meno=Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti|titul=Zákon o registri MNO|url=http://www.minv.sk/?ros_legislativa_register|dátum vydania=2017|dátum prístupu=10.7.2018|vydavateľ=}}</ref>
== Kritériá delenia MNO ==
Presné rozdelenie nie je jednoduché, pretože vo viacerých prípadoch dochádza k prelínaniu činností jednotlivých MNO. Prostredníctvom typológie sa MNO rozdeľujú na základe 3 kritérií, ktorými sú:
# Subjektové kritérium – delenie podľa subjektu, teda právnické a fyzické osoby. MNO sú právnickými osobami, ktoré sa ďalej delia poľa združenia osôb (politické strany) alebo združenia majetku (nadácie).
#Ústavné kritérium – na základe platnej ústavy je možné registrovať MNO a to ako spolkové, straníckopolitické, náboženské alebo odborové. Ústava v jednotlivých článkoch upravuje jednotlivé MNO.
# Zákonné kritérium – je založené na aktuálnych právnych úpravách, podľa ktorých sa MNO riadia Občianskym zákonníkom alebo všeobecnými či osobitnými zákonmi. Všeobecné zákony upravujú občianske združenia, spolky zväzy, nadácie a iné.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Brozmanová Gregorová|meno=Alžbeta|titul=Tretí sektor a mimovládne organizácie|vydanie=1.|vydavateľ=Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|isbn=978-80-8083-805-8|strany=}}</ref>
== Poslanie MNO ==
Dobrovoľné združenia, akými sú aj MNO sa vyskytujú najmä v takých kultúrach, kde dochádza k zmenám sociálnym či civilizačným. Okrem toho tretí sektor zohráva aj inú dôležitú úlohu v spoločnosti. Jednou z jeho úloh je byť protiváhou k štátu, ktorý sa môže v tomto smere rozpínať a naberať na moci a zároveň je protiváhou aj pre súkromný sektor (trh). Práve medzera medzi štátom a trhom umožňuje vznik MNO. V prípade MNO ide o skvalitnenie podmienok života občanov a spoločnosti ako takej.
Okrem tohto poslania MNO plnia ďalšie funkcie, ktoré sú dôležité pre demokratickú spoločnosť:
*Advokačná funkcia – MNO sa aktívne zaoberajú potrebami spoločnosti, snažia sa o presadzovanie práv či záujmov jednotlivcov alebo skupín.
*Pluralita a jej uchovávanie – základným prvkom demokracie je pluralita, teda rôznorodosť. V mnohých prípadoch ide o rozmanitosť a MNO posilňujú ich identitu v rôznych oblastiach, ktorými môžu byť kultúrna, etnická, ale aj náboženská.
*Mienkotvorná funkcia – MNO vytvárajú názorové alebo akčné platformy a snažia sa poukázať na dôležité spoločenské témy.
*Spoločenská socializácia – osvojovanie si demokratických princípov spoločnosťou. Niektoré MNO môžu vystupovať ako účastníci legislatívneho prostredia a spolupodieľať sa na tvorbe ústavnosti.
*Kontrolná funkcia – dozeranie na dodržiavanie demokracie a jej pravidiel. Spoločne s médiami a politickými stranami sa snažia a obmedzenie štátnej moci.
*Servisná funkcia – poskytujú služby alebo statky, ktoré zväčša nedokáže, resp. nechce zabezpečiť štát alebo trh. Častokrát ide o starostlivosť o zdravotne postihnutých či sociálne slabých jedincov.
*Inovácie a experimenty – tretí sektor, teda MNO, sa snaží o uplatnenie nových metód alebo metód prevzatých zo zahraničia, ktoré sú alebo mali by byť prospešné pre spoločnosť. V tejto oblasti sa MNO zaoberajú nie len technológiami a vzdelaním, snažia sa taktiež o aktivizáciu občanov a prinášať inovácie do všetkých smerov a oblastí.
*Funkcia prevencie konfliktov – v tomto prípade ide najmä o etnické a rasové konflikty, ktoré má štát problém vyriešiť, hlavne z dôvodu nedôvery voči štátnym zamestnancom. Práve pri takýchto problémoch vystupujú MNO ako najdôveryhodnejší a mnohokrát sa im podarí problémom a konfliktom predísť alebo ch úplne vyriešiť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bednařík|meno=Aleš|titul=Čítanka pre neziskové organizácie|vydanie=1|vydavateľ=Centrum prevencie a riešenia konfliktov|miesto=Bratislava|rok=1998|isbn=80-967890-5-8|strany=163-165}}</ref>
== Oblasti pôsobenia ==
| |||