Redaktor:Bobisekmilky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová citácia |
Úpravy začiatku a časti kapitoly o Durkheimovi |
||
Riadok 1:
'''Sakralizácia'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sakralizácia, 2018|url=http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/sakralizacia.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=uniba.sk}}</ref> je podstatné meno odvodené od latinského slova "sacer", tj. "svätý", "posvätný" a následne od anglického slovesa "to sacralize", naplniť posvätnosťou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sacralize, Wiktionary|url=https://en.wiktionary.org/wiki/sacralize|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sacralize, Merriam-Websters Dictionary|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/sacralize|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=}}</ref>, tj. urobiť "sacred", "sväté"<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Marshall|meno=Gordon (ed.)|titul=Oxford Dictionary of Sociology|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=New York|rok=1994|isbn=0195669908|strany=575}}</ref>. Ide o [[Kultúrna a sociálna antropológia|antropologický]] pojem užívaný tiež v [[Religionistika|religionistike]], [[Sociológia|sociológii]] a [[Politológia|politológii]]. Tento odborný termín využívajú antropológovia na popis toho, že veci, ľudia, zvieratá alebo prírodné úkazy začínajú byť vnímané ako nositelia zvláštnych vlastností rôzneho druhu, a tým aj zvláštnej moci a autority.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bowie|meno=Fiona|titul=Antropologie náboženství : Rituál, mytologie, šamanismus, poutnictví|vydanie=|vydavateľ=Portál|miesto=Praha|rok=2008|isbn=9788073673789|edícia=Vyd. 1|strany=36, 48, 50, 59, 105, 251|url=https://www.worldcat.org/oclc/237193208}}</ref>
Čo je "zvláštné", sa pochopitelne
== Sakralizácia a okúzlenie ==
Niektoré veci nadané zvláštnou mocou sa stávajú živými. Toto oživenie však často býva iba krátkodobé. Napríklad bubon si vypýta, aby bol vypočutý v priebehu rituálu.<ref name=":3" /> V tejto súvislosti dnešná religionistika a antropológia nehovoria ihneď o ''sakralizácii'', ale skôr o [[Okúzlenie|okúzlení]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Hornborg|meno=Anne-Christine|titul=Ingman - Utriainen - Hovi - Broo (eds.).
The relational dynamics of enchantment and sacralization : changing the terms of the religion versus secularity debate|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Bristol, CT|rok=|isbn=9781781794746|kapitola=Objects as Subjects : Agency and Performativity in Ritual|strany=27-43|url=https://www.worldcat.org/oclc/945359440}}</ref> Nadväzujú tak na klasický weberovský pojem "[[Odkúzlenie sveta|odkúzlenie]] sveta"<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Capíková|meno=Silvia|titul=Max Weber a sociológia práva 1|periodikum=Sociológia|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2012|ročník=44|číslo=5|strany=627|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>. K nemu malo podľa [[Max Weber|Maxa Webera]] dochádzať v priebehu [[Modernizácia|modernizácie]] spoločnosti<ref
== História bádania o sakralizácii a posvätnu ==
Okrem [[Rudolf Otto|Rudolfa Otta]]<ref name=":1" /> sa [[Posvätnosť|posvätnosťou]] a posvätnením do hĺbky zaoberali významní spoločenskí a humanitní vedci ako [[Émile Durkheim]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile,|titul=Elementární formy náboženského života : systém totemismu v Austrálii|vydanie=|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2002|isbn=8072980564|edícia=Vyd. 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/53270804}}</ref>, [[Mircea Eliade]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Eliade|meno=Mircea,|titul=Posvátné a profánní|vydanie=|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2006|isbn=8072981757|edícia=2., přehlédnuté a opr. vyd., V Oikúmené 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85705348}}</ref>, [[Graham Harvey]]<ref name=":2" /> či skupina bádateľov okolo knihy ''The Relational Dynamics of Enchantment and Sacralization: Changing the Terms of the Religion Versus Secularity Debate''<ref name=":0" />. Pre fenomenológiu náboženstva sa pojem posvätna stal ústrednou teoretickou kategóriou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Paden|meno=William E.,|titul=Bádání o posvátnu : náboženství ve spektru interpretací|vydanie=|vydavateľ=Masarykova univerzita|miesto=Brno|rok=2002|isbn=8021029773|edícia=1. vyd|strany=85-87|url=https://www.worldcat.org/oclc/53273342}}</ref> No v dôsledku systematickej kritiky bola fenomenológia náboženstva najmä v priebehu 70., 80. a 90. rokov 20. storočia opustená všetkými svetovo významnými bádateľmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Jonathan, Z.|titul=Imagining religion : from Babylon to Jonestown|vydanie=|vydavateľ=University of Chicago Press|miesto=Chicago|rok=1982|isbn=0226763587|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/8282276}}</ref> Dnes však
== Posvätné a profánne v sociologickej perspektíve: Émile Durkheim ==
Pre dnešné bádanie o sakralizácii ostáva relevantné, navzdory významnej kritike, dedičstvo klasika sociológie Émila Durkheima. Durkheim pristúpil k problematike posvätného zásadne ináč ako [[Rudolf Otto|Otto]] a [[Mircea Eliade|Eliade]]. Nezaujímalo ho ani to, ako človek teologicky prežíva stretnutie s ''numinóznom'', ani špecifické prežívanie sveta u tzv. "náboženského človeka",
V tom je jeho prínos stále živý, aj napriek faktu, že, podobne ako Eliade o veľa neskôr, uveril, že [[Moderná spoločnosť|moderná]] a [[Tradičná spoločnosť|tradičná]] spoločnosť sú zásadne odlíšne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile|titul=Společenská dělba práce|vydanie=|vydavateľ=Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK)|miesto=Brno|rok=2004|isbn=8073250411|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85120114}}</ref> Tento predpoklad po dnes trocha paralyzuje sociológiu a je dôvodom, prečo [[Bruno Latour]] rozvíja v kontexte sociológie tzv. [[symetrický prístup]] a presadzuje "návrat antropológie z trópov". Lebo antropológia sa tzv. primitívnimi spoločnosťami zaoberala trocha ináč, ako sociológia spoločnosťou modernou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Latour|meno=Bruno|titul=We have never been modern|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Cambridge, Massachusetts|rok=|isbn=0674948386|strany=91-101|url=https://www.worldcat.org/oclc/27894925}}</ref>
Durkheimovi sa zdalo, že totemismus je založený na božskom princípe ([[Mana (mytológia)|mana]]), ktorý vystupuje ako emblém zvieraťa príbuzného s celým klanom. Konzumácia tohto zvieraťa však bola všetkým príslušníkom klanu zakázaná. Na druhú stranu, všeci s ním boli spriaznení, a emblém klanu, [[totem]], mali chápať ako svoje meno, ako to, čo ich spoločne odlišuje od ostatných. Totem mal zároveň deliť svet na sféru [[Posvätnosť|posvätného]], tj. vzácneho, ku ktorému je možné pristupovať iba rituálne, tj. v priebehu kolektívne organizovaných performancií, v súlade s presnými pravidlami. Práve rituálne obmedzenie v nakladaní s posvätným v zmysle regulácií, je tým, čo z Durkheimova poňatia posvätného prežilo do súčasnosti.
Riadok 31:
Tieto predstavy o spojení [[Mýtus|mýtu]] a [[Rituál|rituálu]] dnes nie sú v svetovej religionistike brané vôbec vážne. Nutné však povedať, že zničujúca kritika Eliada vyšla vo veľkej miere od jeho študentov z Chicaga, najmä velikána, ktorý, ako sám povedal, vyšplhal na vrchol po pleciach tohto obra, [[Jonathan Z. Smith|Jonathana Z. Smitha]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Jonathan Z.|titul=To take place : toward theory in ritual|vydanie=|vydavateľ=University of Chicago Press|miesto=Chicago|rok=1987|isbn=0226763595|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/15053157}}</ref>
Napriek zdrvujúcej kritike Eliadova poňatia posvätna a religionistiky vôbec, utváral tento velikán bádanie o posvätnu štyri desaťročí. Jeho zásadnou inováciu bolo to, že fenomenológiu náboženstva prinútil opustiť porovnávánie posvätnych vecí za účelom objavenia [[Podstata|podstaty]] náboženstva a vrátil posvätno histórii. Svojím pojmom [[Hierofánia|hierofánie]], ''vyjavovania'' sa posvätného v histórii, ukázal, že posvätným niečo nie je raz a navždy, ale, že rôzne ľudské kolektívy v rôznych dobách považujú za posvätné niečo iné.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Eliade|meno=Mircea|titul=Pojednání o dějinách náboženství|vydanie=|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2004|isbn=8072035894|edícia=Vyd. 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85130858}}</ref>b
|