Redaktor:Bobisekmilky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nová citácia
Úpravy začiatku a časti kapitoly o Durkheimovi
Riadok 1:
'''Sakralizácia'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sakralizácia, 2018|url=http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/sakralizacia.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=uniba.sk}}</ref> je podstatné meno odvodené od latinského slova "sacer", tj. "svätý", "posvätný" a následne od anglického slovesa "to sacralize", naplniť posvätnosťou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sacralize, Wiktionary|url=https://en.wiktionary.org/wiki/sacralize|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Sacralize, Merriam-Websters Dictionary|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/sacralize|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-06|vydavateľ=}}</ref>, tj. urobiť "sacred", "sväté"<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Marshall|meno=Gordon (ed.)|titul=Oxford Dictionary of Sociology|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=New York|rok=1994|isbn=0195669908|strany=575}}</ref>. Ide o [[Kultúrna a sociálna antropológia|antropologický]] pojem užívaný tiež v [[Religionistika|religionistike]], [[Sociológia|sociológii]] a [[Politológia|politológii]]. Tento odborný termín využívajú antropológovia na popis toho, že veci, ľudia, zvieratá alebo prírodné úkazy začínajú byť vnímané ako nositelia zvláštnych vlastností rôzneho druhu, a tým aj zvláštnej moci a autority.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bowie|meno=Fiona|titul=Antropologie náboženství : Rituál, mytologie, šamanismus, poutnictví|vydanie=|vydavateľ=Portál|miesto=Praha|rok=2008|isbn=9788073673789|edícia=Vyd. 1|strany=36, 48, 50, 59, 105, 251|url=https://www.worldcat.org/oclc/237193208}}</ref>
 
Čo je "zvláštné", sa pochopitelne kultúrnev rôznych spoločenstvách a ich kultúrach líši. No ide vždy o niečo, čo upúta pozornosť tým, že sa to nestáva naprosto bežne. Napríklad to, že sa Pánna Mária niekomu zjaví<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Litmanová|meno=|titul=Stručná historie zjevení v Litmanové|url=http://www.litmanova.info/historie.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-07-11|vydavateľ=}}</ref> alebo začne plakať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=SITA|meno=|titul=Socha Panny Márie roní olejové slzy. Prilákala stovky ľudí|url=https://www.aktuality.sk/clanok/246665/socha-panny-marie-roni-olejove-slzy-prilakala-stovky-ludi/|dátum vydania=2014-02-12|dátum prístupu=2018-07-11|vydavateľ=Aktuality.sk}}</ref> Slovesom "sakralizácia" ale sociálne vedy ako antropológia, súčasná [[religionistika]] a [[sociológia]] vystihujú [[Proces|procesný]] charakter sakralizácie ako udalosti.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Ingman|meno=Peik|priezvisko2=Utriainen|meno2=Terhi|priezvisko3=Hovi, Tujia|meno3=& Broo, Måns|titul=The relational dynamics of enchantment and sacralization : changing the terms of the religion versus secularity debate|vydanie=|vydavateľ=Equinox|miesto=Sheffield|rok=2016|isbn=9781781794746|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/945359440}}</ref> To, že posvätným niečo jednoducho nie je skorej, ako sa rôzne zložitými postupmi takým stane. Tímto spôsobom opúšťajú staršie teórie, ktoré chápaly [[posvätnosť]] (svätosť) ako podstatnú charakteristiku niektorých vecí, ľudí (napríklad králov alebo hôr) atď. a hlavný predmet religionistiky. Videly v tom dokonca [[Podstata|podstatu]] náboženstva. Takéto predstavy vychádzaly z [[Tradícia (zvyky)|tradície]] [[Fenomenológia náboženstva|fenomenológie náboženstva]]<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Otto|meno=Rudolf|titul=Posvátno : iracionalita v ideji božství a její poměr k racionalitě|vydanie=|vydavateľ=Vyšehrad|miesto=Praha|rok=1998|isbn=8070212608|edícia=Vyd. 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/40790614}}</ref>. Namiesto toho zdôrazňujú, že posvätnosť je v spoločnosti vyjednávaná, je výsledkom kolektívneho úsilia ľudí a často spojená s rituálmi a politikou, a teda nevyhnutne dočasná.<ref name=":0" />
 
== Sakralizácia a okúzlenie ==
Niektoré veci nadané zvláštnou mocou sa stávajú živými. Toto oživenie však často býva iba krátkodobé. Napríklad bubon si vypýta, aby bol vypočutý v priebehu rituálu.<ref name=":3" /> V tejto súvislosti dnešná religionistika a antropológia nehovoria ihneď o ''sakralizácii'', ale skôr o [[Okúzlenie|okúzlení]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Hornborg|meno=Anne-Christine|titul=Ingman - Utriainen - Hovi - Broo (eds.).
The relational dynamics of enchantment and sacralization : changing the terms of the religion versus secularity debate|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Bristol, CT|rok=|isbn=9781781794746|kapitola=Objects as Subjects : Agency and Performativity in Ritual|strany=27-43|url=https://www.worldcat.org/oclc/945359440}}</ref> Nadväzujú tak na klasický weberovský pojem "[[Odkúzlenie sveta|odkúzlenie]] sveta"<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Capíková|meno=Silvia|titul=Max Weber a sociológia práva 1|periodikum=Sociológia|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2012|ročník=44|číslo=5|strany=627|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>. K nemu malo podľa [[Max Weber|Maxa Webera]] dochádzať v priebehu [[Modernizácia|modernizácie]] spoločnosti<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Weber|meno=Max|titul=K metodológii sociálnych vied|vydanie=|vydavateľ=Pravda|miesto=Bratislava|rok=1983|isbnkapitola=Hospodárska etika svetových náboženstiev|strany=386nn362-404}}</ref> a spočívalo v tom, že v kontexte kapitalistického hospodárstva veci prestávajú mať zvláštu povahu, aby s nimi bolo možné jednoducho racionálne kalkulovať iba s ohľadom na ekonomické náklady a zisky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Weber|meno=Max|titul=K metodológii sociálnych vied|vydanie=|vydavateľ=Pravda|miesto=Bratislava|rok=1983|kapitola=Zobrané state k sociológii náboženstva|strany=255-271}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Weber|meno=Max|titul=Metodologie, sociologie a politika|vydanie=|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=1998|isbn=8086005488|edícia=Vyd. 1|kapitola=Předznamenání k Sebraným statím k sociologii náboženství|strany=172-184|url=https://www.worldcat.org/oclc/41372598}}</ref> Iba v tomto prípade je Weberov pojem otočený. Ukazuje, že aj v modernej společnosti bývajú veci ''okúzlované''. [[Moderná spoločnosť|Moderná]], rovnako ako [[tradičná spoločnosť]], pozná procesy okúzlovania, navzdory svojmu racionalistickému a [[Sekulárnosť (sekularita, sekularizácia)|sekulárnemu]] sebaobrazu. Uvedený prístup sa dnes v sociálnych[[Antropológia vedáchnáboženstva|antropológii nábožensta]] uplatňuje najviac v prúde, ktorý je označovaný ako [[nový animizmus]], čím odkazuje k teórii [[Animizmus|animizmu]] v rámci [[Evolucionizmus (všeobecne)|evolučnej teórie]] v klasickej antropológii.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Harvey|meno=Graham|titul=Animism : respecting the living world|vydanie=|vydavateľ=Columbia University Press|miesto=New York|rok=2006|isbn=0231137001|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/60402159}}</ref>
 
== História bádania o sakralizácii a posvätnu ==
Okrem [[Rudolf Otto|Rudolfa Otta]]<ref name=":1" /> sa [[Posvätnosť|posvätnosťou]] a posvätnením do hĺbky zaoberali významní spoločenskí a humanitní vedci ako [[Émile Durkheim]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile,|titul=Elementární formy náboženského života : systém totemismu v Austrálii|vydanie=|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2002|isbn=8072980564|edícia=Vyd. 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/53270804}}</ref>, [[Mircea Eliade]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Eliade|meno=Mircea,|titul=Posvátné a profánní|vydanie=|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2006|isbn=8072981757|edícia=2., přehlédnuté a opr. vyd., V Oikúmené 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85705348}}</ref>, [[Graham Harvey]]<ref name=":2" /> či skupina bádateľov okolo knihy ''The Relational Dynamics of Enchantment and Sacralization: Changing the Terms of the Religion Versus Secularity Debate''<ref name=":0" />. Pre fenomenológiu náboženstva sa pojem posvätna stal ústrednou teoretickou kategóriou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Paden|meno=William E.,|titul=Bádání o posvátnu : náboženství ve spektru interpretací|vydanie=|vydavateľ=Masarykova univerzita|miesto=Brno|rok=2002|isbn=8021029773|edícia=1. vyd|strany=85-87|url=https://www.worldcat.org/oclc/53273342}}</ref> No v dôsledku systematickej kritiky bola fenomenológia náboženstva najmä v priebehu 70., 80. a 90. rokov 20. storočia opustená všetkými svetovo významnými bádateľmi.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Jonathan, Z.|titul=Imagining religion : from Babylon to Jonestown|vydanie=|vydavateľ=University of Chicago Press|miesto=Chicago|rok=1982|isbn=0226763587|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/8282276}}</ref> Dnes však pojempráve sakralizáciev pojmu sakralizácia opäť nadobúda dôležitosť najmä práve v [[Nový animizmus|novom animizme]],<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Harvey|meno=Graham (ed.)|titul=The Handbook of contemporary animism|vydanie=|vydavateľ=|miesto=London|rok=|isbn=1138928976|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/921268946}}</ref> súčasnom bádaní inšpirovanom [[Teória actor-network|teóriou aktérov-sietí]], tj. v [[Nový materializmus|novom materializme]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Crockett|meno=Clayton,|titul=Religion, politics, and the earth : the new materialism|vydanie=|vydavateľ=Palgrave Macmillan|miesto=New York|rok=2012|isbn=9781137268938|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/815749669}}</ref> a v antropologickom výskume náboženskej každodennosti<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Albert|meno=Piette|titul=La religion de près l'activité religieuse en train de se faire|vydanie=|vydavateľ=Métailié|miesto=Paris|rok=1999|isbn=2864243210|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/708530878}}</ref> a v štúdiu [[Púť|pútnictva]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Davies|meno=John Gordon|titul=Pilgrimage yesterday and today : Why? Where? How?|vydanie=|vydavateľ=SCM Press|miesto=London|rok=1988|isbn=0334022541|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/20772209}}</ref>.
 
== Posvätné a profánne v sociologickej perspektíve: Émile Durkheim ==
Pre dnešné bádanie o sakralizácii ostáva relevantné, navzdory významnej kritike, dedičstvo klasika sociológie Émila Durkheima. Durkheim pristúpil k problematike posvätného zásadne ináč ako [[Rudolf Otto|Otto]] a [[Mircea Eliade|Eliade]]. Nezaujímalo ho ani to, ako človek teologicky prežíva stretnutie s ''numinóznom'', ani špecifické prežívanie sveta u tzv. "náboženského človeka", starovekutj. apodčloveka ''archaického''., aleIšlo tomu o otázku, ako sú spoločnosti vnútorne [[Integrácia|integrované]], ako držia pohromade. Aby pochopili niektoré zásadné črty žitia v spoločnosti, zameral sa na [[totemizmus]]. Ten pochopil spôsobom poplatným stavu vedenia v antropológii svojej doby (kniha ''Elementárne formy náboženského života'' vyšla roku 1912), ale hlavne sa ním zaoberal preto, lebo. verilVeril, že keď preskúma najjednodušiunajjednoduššiu formu náboženstva, akú podľa neho predstavoval totemizmus, získa odpoveď aj na to, ako funguje tiež najelementárnejšia spoločnosťforma naspoločeneského sveteusporiadania. Napokon pak vďaka tomuto "laboratóriu" pochopí, aako napokonvo svojich základných princípoch funguje akákoľvek spoločnosť.
 
V tom je jeho prínos stále živý, aj napriek faktu, že, podobne ako Eliade o veľa neskôr, uveril, že [[Moderná spoločnosť|moderná]] a [[Tradičná spoločnosť|tradičná]] spoločnosť sú zásadne odlíšne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile|titul=Společenská dělba práce|vydanie=|vydavateľ=Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK)|miesto=Brno|rok=2004|isbn=8073250411|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85120114}}</ref> Tento predpoklad po dnes trocha paralyzuje sociológiu a je dôvodom, prečo [[Bruno Latour]] rozvíja v kontexte sociológie tzv. [[symetrický prístup]] a presadzuje "návrat antropológie z trópov". Lebo antropológia sa tzv. primitívnimi spoločnosťami zaoberala trocha ináč, ako sociológia spoločnosťou modernou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Latour|meno=Bruno|titul=We have never been modern|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Cambridge, Massachusetts|rok=|isbn=0674948386|strany=91-101|url=https://www.worldcat.org/oclc/27894925}}</ref>
 
Durkheimovi sa zdalo, že totemismus je založený na božskom princípe ([[Mana (mytológia)|mana]]), ktorý vystupuje ako emblém zvieraťa príbuzného s celým klanom. Konzumácia tohto zvieraťa však bola všetkým príslušníkom klanu zakázaná. Na druhú stranu, všeci s ním boli spriaznení, a emblém klanu, [[totem]], mali chápať ako svoje meno, ako to, čo ich spoločne odlišuje od ostatných. Totem mal zároveň deliť svet na sféru [[Posvätnosť|posvätného]], tj. vzácneho, ku ktorému je možné pristupovať iba rituálne, tj. v priebehu kolektívne organizovaných performancií, v súlade s presnými pravidlami. Práve rituálne obmedzenie v nakladaní s posvätným v zmysle regulácií, je tým, čo z Durkheimova poňatia posvätného prežilo do súčasnosti.
Riadok 31:
Tieto predstavy o spojení [[Mýtus|mýtu]] a [[Rituál|rituálu]] dnes nie sú v svetovej religionistike brané vôbec vážne. Nutné však povedať, že zničujúca kritika Eliada vyšla vo veľkej miere od jeho študentov z Chicaga, najmä velikána, ktorý, ako sám povedal, vyšplhal na vrchol po pleciach tohto obra, [[Jonathan Z. Smith|Jonathana Z. Smitha]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Jonathan Z.|titul=To take place : toward theory in ritual|vydanie=|vydavateľ=University of Chicago Press|miesto=Chicago|rok=1987|isbn=0226763595|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/15053157}}</ref>
 
Napriek zdrvujúcej kritike Eliadova poňatia posvätna a religionistiky vôbec, utváral tento velikán bádanie o posvätnu štyri desaťročí. Jeho zásadnou inováciu bolo to, že fenomenológiu náboženstva prinútil opustiť porovnávánie posvätnych vecí za účelom objavenia [[Podstata|podstaty]] náboženstva a vrátil posvätno histórii. Svojím pojmom [[Hierofánia|hierofánie]], ''vyjavovania'' sa posvätného v histórii, ukázal, že posvätným niečo nie je raz a navždy, ale, že rôzne ľudské kolektívy v rôznych dobách považujú za posvätné niečo iné.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Eliade|meno=Mircea|titul=Pojednání o dějinách náboženství|vydanie=|vydavateľ=Argo|miesto=Praha|rok=2004|isbn=8072035894|edícia=Vyd. 1|strany=|url=https://www.worldcat.org/oclc/85130858}}</ref>b