Atóm: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
d Wikilinky
Riadok 4:
[[Súbor:Atomic resolution Au100.JPG|thumb|Atómy zlata]]
 
'''Atóm''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''άτομον'' – nedeliteľný) je najmenšia, [[chémia|chemicky]] ďalej nedeliteľná [[častica (fyzika)|častica]] [[chemický prvok|chemického prvku]], ktorá je nositeľom jeho vlastností.
 
Tento pojem atómu zaviedli grécki filozofi [[Leukippos z Milétu]] a [[Démokritos z Abdér]], všeobecne sa ujal až na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. [[Ernest Rutherford]] a [[Niels Bohr]] objavili [[Subatómová častica|subatomárne častice]] a tým sa dokázalo, že atóm nie je nedeliteľný. Atómy sa ďalej zlučujú do [[molekula|molekúl]]. V prirodzenom prostredí majú rovnaký počet elektrónov[[elektrón]]ov aj protónov[[protón]]ov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny. Ak sa tento pomer zmení, vzniká [[ión (častica)|ión]], ktorý je buď kladný ([[katión]]) alebo záporný ([[anión]]). [[Molekula]], atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe.
 
== Atóm podľa Demokrita ==
Riadok 70:
Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny. Počet elektrónov v normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t. j. protónovému číslu ''Z''. V tomto prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. Každý elektrón v obale atómu sa nachádza v určitom energetickom stave, ktorý je určený štyrmi [[kvantové číslo|kvantovými číslami]].
 
Elektrónový obal určuje jeho chemické i optické vlastnosti. Ak atóm interaguje so žiarením, môže elektrón v jeho obale žiarenie absorbovať a dostať sa tak na vyššiu energetickú hladinu (excitácia). Z vyššej hladiny prejde elektrón takmer ihneď do nižšej hladiny, pričom vyšle [[kvantum]] žiarenia určitej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžky]] (emisia žiarenia). Frekvenciu absorbovaného i emitovaného žiarenia v pritom určuje rozdiel energií hladín ''ΔE'' podľa vzťahu ''v = ΔE/h'', kde ''h'' je [[Planckova konštanta]]. Ak v určitom prostredí je veľký počet atómov takým spôsobom absorbuje alebo emituje žiarenie s rovnakou frekvenciou, prejaví sa v jeho spektre absorpčná alebo emisná [[spektrálna čiara]]. Z pozorovanej frekvencie spektrálnych čiar možno spätne určiť, medzi ktorými energetickými hladinami a v akých atómoch nastal prechod elektrónov. Ak absorbovaná energia prevýši určitú hraničnú hodnotu, elektrón sa celkom odtrhne od atómu. Ak atóm stratí jeden alebo viac elektrónov, stáva sa ionizovaným. ([[ión (častica)|ión]], [[ionizácia]]). Ak naopak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia atómu. Jednoduchú predstavu štruktúry atómu vyjadruje Bohrov model atómu.
 
==== Pauliho princíp ====