Gemerská župa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 33:
Gemer sa delil na štyri slúžnovské okresy. V r. 1786–1790 a od r. 1802 bol spojený s Malohontom do Gemersko-Malohontskej stolice. [[Malohont]] bol súčasťou Hontianskej stolice, no nesusedil s ňou. Po spojení s Gemerom sa Malohont stal piatym [[slúžnovský okres|slúžnovskym okresom]].
V r. 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa väčšina územia Gemerskej župy stala súčasťou Česko-Slovenska, okrem malej časti okolo mesta Putnok, ktorá sa v roku 1923 stala súčasťou Boršodsko-Gemersko-Malohontskej župy (''Borsod-Gömör-Kishont''), napriek tomu, že celé územie Malohontu ostalo v Česko - Slovensku.. Na území Maďarska Gemersko-Malohontská župa ako samosprávna jednotka teda pretrvala do roku 1923. Výnimkou bola obec Zabar, ktorá sa už v roku 1921 stala administratívne súčasťou Novohradskej župy, od roku 1928 bola k nej trvalo pripojená. V roku 1938 po Viedenskej arbitráži bola na území Maďarska obnovená Gemersko-Malohontská župa (avšak bez obce Zabar a ani hranice medzi Gemerskou a Boršodskou župou neodpovedali stavu spred Trianonu), ktorá však v roku 1945 opäť zanikla a časti Gemera ležiace v Maďarsku sa stali až do roku 1950 súčasťou Boršodsko-Gemerskej župy, kedy sa táto stala súčasťou Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. V súčasnosti je väčšina územia súčasťou [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy]] (''Boršod-Abov-Zemplín'').
Gemersko-Malohontská župa trvala do 31.12.1922, od 01.01.1923 do r. 1928 sa stala súčasťou Zvolenskej (Rimavská Sobota) a Podtatranskej (Rožňava) župy. V súčasnosti je Gemer rozdelený medzi Banskobystrický a Košický kraj, malé časti (napr. i dedina Vernár) zasahujú alebo sú súčasťou Prešovského kraja.
| |||