Verzia z 18:36, 14. júl 2018 upraviť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací Šablóna jp Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:52, 15. júl 2018 upraviť vrátiť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací d Šablóna jp, wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 21: }} [[Súbor:Nihongo.png\|right\|thumb\|{{jp\|日本語}} (nihongo) – japonský jazyk]] [[File:Nihongo ichiran 01-converted.svg\|right\|thumb\|[[kana (písma)\|Kana]]]] Riadok 32: {{Hlavný článok\|Prepis z japonského písma do latinky}} Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske [[~~ideogram~~Logografické písmo\|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[~~sylabár~~Slabičné písmo\|sylabáry]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana\|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne ~~anglikanizmy~~anglicizmy. [[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v ~~období~~ [[Obdobie Heian\|období Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj {{jp\|女手}} – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[Kana (písma)\|kana]] ({{jp\|仮名}}). [[Prepis z japonského písma do latinky\|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača. Riadok 45: == Gramatika == === Rod a číslo === V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. {{jp\|学生}} (študent) → {{jp\|女子学生}} (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. {{jp\|山}} (hora) → {{jp\|山々}} (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď. Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné. :{{jp\|水をください。}} Prosím si vodu. :{{jp\|水を'''一杯'''ください。}} Prosím si pohár vody. :{{jp\|水を'''一本'''ください。}} Prosím si fľašu vody. {\| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse" Riadok 61: \|- ! Základný tvar \| hito・{{jp\|人}} \|\| hiki・{{jp\|匹}} \|\| tó・{{jp\|頭}} \|\| hon・{{jp\|本}} \|\| hai・{{jp\|杯}} \|- ! 1 \| hitori・{{jp\|一人}}\|\| ippiki・{{jp\|一匹}}\|\| ittó・{{jp\|一頭}}\|\| ippon・{{jp\|一本}} \|\| ippai・{{jp\|一杯}} \|- ! 2 \| futari・{{jp\|二人}}\|\| nihiki・{{jp\|二匹}}\|\| nitó・{{jp\|二頭}}\|\| nihon・{{jp\|二本}}\|\| nihai・{{jp\|二杯}} \|- ! 3 \| sannin・{{jp\|三人}}\|\| sanbiki・{{jp\|三匹}}\|\| santó・{{jp\|三頭}}\|\| sanbon・{{jp\|三本}}\|\| sanbai・{{jp\|三杯}} \|- ! 4 \| jonin・{{jp\|四人}}\|\| jonhiki・{{jp\|四匹}}\|\| jontó・{{jp\|四頭}}\|\| jonhon・{{jp\|四本}}\|\| jonhai・{{jp\|四杯}} \|- ! 5 \| gonin・{{jp\|五人}}\|\| gohiki・{{jp\|五匹}}\|\| gotó・{{jp\|五頭}}\|\| gohon・{{jp\|五本}}\|\| gohai・{{jp\|五杯}} \|- ! 6 Riadok 98: === Slovosled === Vetné vzťahy medzi [[vetný člen\|vetnými členmi]] sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. [[Slovosled]] nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: [[podmet]] +– [[predmet (jazykoveda)\|predmet]] +– [[prísudok]]. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný. Slovosled typu: podmet +– predmet +– prísudok. ~~Príklad~~Napríklad veta ''„Pán Tanaka je jablko.“'' má v japončine slovosled: :PODMET PREDMET PRÍSUDOK Riadok 110: Príklad: <br /> :Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká. :Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?<br />{{jp\|田中さんはりんごを食べますか。}} === Osobné zámená === Riadok 117: JA :{{jp\|わたくし}}（Kanji　znak: {{jp\|私}}） – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI) :{{jp\|わたし}}（{{jp\|私}}） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI) :{{jp\|ぼく}}（{{jp\|僕}}） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU) TY :{{jp\|あなた}}（{{jp\|貴方}}） – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA) :{{jp\|きみ}}　 – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI) ON :{{jp\|かれ}}（{{jp\|彼}}） (číta sa KARE) ONA :{{jp\|かのじょ}}（{{jp\|彼女}}） (číta sa KANODŽO) ''Množné číslo:'' MY :{{jp\|わたくしたち}}（{{jp\|私たち}}） – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI) :{{jp\|わたしたち}}（{{jp\|私たち}}） – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI) :{{jp\|わたしども}}（{{jp\|私ども}}） – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO) VY :{{jp\|あなたがた}}（{{jp\|あなた方}}） – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa　ANATAGATA) :{{jp\|きみたち}}　 – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI) ONI :{{jp\|かれら}}（{{jp\|彼ら}}） – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA) ONY :{{jp\|かのじょたち}}（{{jp\|彼女たち}}） (číta sa KANODŽOTAČI) === Číslovky === Čísla napísané v [[kandži]]: <br /> 0 – {{jp\|零}} rei<br /> 1 – {{jp\|一}} iči<br /> 2 – {{jp\|二}} ni<br /> 3 – {{jp\|三}} san<br /> 4 – {{jp\|四}} jon/ši<br /> 5 – {{jp\|五}} go<br /> 6 – {{jp\|六}} roku<br /> 7 – {{jp\|七}} nana/šiči<br /> 8 – {{jp\|八}}　hači<br /> 9 – {{jp\|九}}　kjú/ku<br /> 10 – {{jp\|十}}　džú<br /> 100 – {{jp\|百}}　hjaku<br /> 1 000 – {{jp\|千}}　sen<br /> 10 000 – {{jp\|万}}　man (ičiman)<br /> 1 000 000 – {{jp\|百万}}　hjakuman<br /> 10 000 000 – {{jp\|千万}}　senman<br /> 100 000 000 – {{jp\|億}}　oku (ičioku)<br /> príklady:<br />

Japončina: Rozdiel medzi revíziami