Andrej Sládkovič: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.237.234.19 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 185.25.248.171 Značka: rollback |
→Životopis: v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici -pozn . dom existuje je v Banskej Štiavnici, je tam aj tabuľa |
||
Riadok 20:
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta [[Ondrej Braxatoris|Ondreja Braxatorisa]] a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch [[1826]] – [[1830]] v [[Krupina|Krupine]], v rokoch [[1830]] – [[1831]] sa zdokonaľoval v maďarčine v [[Perovčany|Perovčanoch]], v rokoch [[1831]] – [[1832]] navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch [[1832]] – [[1840]] pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v rokoch [[1840]] – [[1842]] navštevoval Evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] a napokon v rokoch [[1843]] – [[1844]] študoval [[teológia|teológiu]] na univerzite v [[Halle (Saale)|Halle]].
V rokoch [[1839]] – [[1840]] vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal [[Mária Geržová|Marínu Pišlovú]] - o ktorej napísal dielo ''Marína -'' ,v roku [[1838]] pôsobil ako pomocný učiteľ v [[Ladzany|Ladzanoch]]. V roku [[1841]] sa spolu so [[Samuel Jurkovič|Samuelom Jurkovičom]] pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v [[Sobotište|Sobotišti]]. V rokoch [[1842]] – [[1843]] pôsobil ako vychovávateľ v [[Hodruša-Hámre|Hodruši]], po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v [[Sliač|Rybároch]].
V roku [[1847]] bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v [[Hrochoť|Hrochoti]]. S nadšením vítal revolúciu v rokoch [[1848]] – [[1849]]. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku [[1849]] bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku [[1856]] až do smrti pôsobil ako farár v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani nad Hronom]]. Zúčastnil sa na [[Memorandum slovenského národa|memorandovom]] zhromaždení v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa v roku [[1867]] stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku [[1868]] vážne ochorel na [[Vodnatieľka|vodnatieľku]], a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani]].
| |||