Istanbul: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
→‎Dejiny: Wikilinky
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 41:
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 1830.921539
| population = 15029231
<!-- *** Population *** -->
| population population_date = 1385474031.12.2017
| population_date = 2012
| population_note = <ref>http://www.turkstat.gov.tr/PreHaberBultenleri.do?id=13425</ref>
| population_density = auto2813
<!-- *** History & management *** -->
| established = 667 pred Kr. ako [[Byzantion]]
| established_type = Založenie
Řádek 84 ⟶ 82:
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
|area_metro=5343}}
}}
{{Whc}}
'''Istanbul''' (po [[turečtina|turecky]] ''İstanbul''; 324 – 1930 '''Konštantínopol''' alebo '''Carihrad'''; do 324 '''Byzantion'''; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie [[mesto]] v [[Turecko|Turecku]].
{{clearleft}}
== Charakteristika ==
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní Ázie a Európy. Má 1315 483029 052231 obyvateľov (20112017), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (na 1. mieste je Moskovská oblasť). Zaberá plochu {{km2|1538.77}} (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch Bosporu, Marmarského mora a zálivu Zlatý Roh.
 
Pretože Istanbul je veľkomestom, má rozsiahly systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov a električiek, nachádzajú sa tu aj štyri linky pozemného a podzemného metra.<ref>http://www.istanbul-ulasim.com.tr/our-network.aspx Oficiálne stránky istanbulského metra.</ref>
Řádek 140 ⟶ 138:
{{Hlavný článok|Dejiny Istanbulu}}
 
Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Za vlády cisára [[Septimius Severus|SeptimaSeptimia Severa]] bolo mesto zbúrané a znovu postavené.
 
V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisár [[Konštantín Veľký]]. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. u [[Slovan]]ov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp. [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu [[carihradský patriarcha]]. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za [[Justinián]]a v 6. storočí. Za povstania [[Niká]] (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám [[Hagia Sofia]]. V roku 542 postihol mesto [[mor]], zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.
Řádek 160 ⟶ 158:
* Chrám Božej múdrosti, [[Hagia Sofia]], postavený v 6. storočí cisárom [[Justinián]]om, od roku 1453 do 20. storočia slúžil ako mešita, dnes ako múzeum.
* [[Modrá mešita (Istanbul)]] Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I. Mešita bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.<ref>http://www.eslam.de/begriffe/b/blaue_moschee.htm</ref>
* [[Topkapi]] je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu začala roku 1453 a dokončená bola roku 1465. Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II. (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.
* [[Galatská veža]] z roku 1348, pôvodne obranná stavba [[janov]]skej obchodnej štvrte [[Pera]], bola po stáročia najvyššou budovou v meste. Dnes dominuje panoráme severne od [[Zlatý roh|Zlatého rohu]].<ref>http://www.lonelyplanet.com/turkey/istanbul/sights/architecture/galata-tower#ixzz3f6ACHCm9</ref>