Sklo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.31.43.96 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy
Značka: rollback
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 3:
'''Sklo''' je homogénna amorfná, izotropná, priehľadná, pevná a krehká látka v metastabilnom stave, vznikajúca ochladzovaním taveniny. Obsahuje najčastejšie kremičitý piesok, sódu, oxidy alkalických kovov, vápenec. Je to biologicky neaktívny materiál.
 
Sklo je transparentné (priehľadné) pre [[viditeľné svetlo]] (existuje aj nepriehľadné sklo). Obyčajné sklo neprepúšťa svetlo o vlnovej dĺžke nižšej ako 400 [[meter|nm]] ([[ultrafialové žiarenie|ultrafialové svetlo]]), pretože obsahuje prímesi, napr. [[sóda|sódu]] (uhličitan sodný).
 
== História ==
Riadok 13:
Sklo je homogénny [[amorfná látka|amorfný]], tuhý, krehký, väčšinou priehľadný materiál s hladkým povrchom. Vyrába sa z tzv. skloviny roztavenej v sklárskej peci. Materiál sa rýchlo schladí a preto nemá dosť času na vytvorenie [[kryštál]]ovej mriežky. Výsledná tuhá látka je amorfná (beztvará). Čisté sklo je [[transparentnosť (optika)|transparentný]] (priehľadný), relatívne [[pevnosť|pevný]] materiál, odolný proti opotrebeniu, v podstate inertný a [[biológia|biologicky]] neaktívny. Môže byť formovaný do rozmanitých tvarov. Sklo je však veľmi krehké a rozbíja sa na ostré črepy. Tieto vlastnosti môžu byť modifikované pridaním zlúčenín (najčastejšie oxidy kovov) do taveniny. Sklo sa dá aj [[tepelné spracovanie|tepelne spracovávať]] napr. [[kalenie|kaliť]].
 
Sklo je tvorené predovšetkým [[oxid kremičitý|oxidom kremičitým]], ktorý sa získava z [[kremeň]]a (kremičitého piesku – tiež sklárskeho piesku). Kremeň má [[teplota topenia|teplotu tavenia]] okolo 2 000 [[stupeň Celzia|°C]], preto sa pri výrobe pridávajú alkalické látky, ktoré túto teplotu výrazne znižujú napr. [[uhličitan sodný|sóda]] a [[uhličitan draselný]], ktoré znižujú teplotu tavenia na asi 1 000 °C. Pretože alkálie zároveň znižujú odolnosť skla voči vode, čo je nežiadúcenežiaduce, pridáva sa tiež [[oxid vápenatý]], ktorý túto odolnosť zlepšuje.
 
Základné suroviny na výrobu skla sú – čistý kremičitý piesok, oxid vápenatý, uhličitan sodný (draselný), oxid hlinitý a črepy skla (separovaný odpad). Z týchto surovín sa pripraví prášková zmes nazývaná ''sklársky kmeň'', ktorý sa taví v sklárskej peci. Ku základným zložkám kmeňa sa pridávajú rôzne prísady, ktoré sklo čistia, zafarbujú alebo znepriehľadňujú.
Riadok 23:
[[Olovo|Olovnaté]] sklo, tiež '''olovnatý krištáľ''', má lepšie vizuálne optické vlastnosti, pretože zvýšený [[index lomu]] (refrakcia) spôsobuje omnoho viac odrazov. Takéto sklo sa používa pre výrobu umeleckých predmetov zo skla. [[Bór]] sa pridáva pre zmenu teplotných a elektrických vlastností. Pridanie [[bárium|bária]] zvýši optický index lomu skla. Oxid [[Tórium|tória]] dá sklu veľmi vysoký refrakčný index a je používaný pre výrobu vysoko kvalitných šošoviek. Väčšie množstvo [[železo|železa]] sa používa v skle, ktoré má absorbovať [[infračervené|infračervenú]] energiu, napr. pre tepelne absorbujúce filtre filmových projektorov. [[Cér]] sa používa pre sklo, ktoré absorbuje [[ultrafialové žiarenie|UV]] vlnové dĺžky (biologicky škodlivé žiarenie).
 
[[Kov]]y a [[oxid]]y kovov sú pridávané do skloviny počas výroby tiež pre zmenu [[farba|farby]] skla. [[Mangán]] odstraňuje [[zelená|zelený]] odtieň železa, vo vyšších koncentráciách dodáva [[ametyst]]ovú farbu. podobne ako mangán aj [[selén]] sa používa pre dekolorizáciu skla, vo vyšších koncentráciách dodáva [[červená|červenú]] farbu. Malé koncentrácie [[kobalt]]u (0,025 – 0,1 %) dávajú [[modrá|modré]] sklo. Oxid [[cín]]u s oxidmi [[antimón]]u a [[arzén]]u vytvára nepriehľadné [[biela|biele]] sklo, po prvýkrát použité v [[Benátky|Benátkách]] na výrobu imitácie [[porcelán]]u. Použitie dvoch až troch [[percento|percent]] oxidov [[meď|medi]] vytvára [[tyrkys]]ovú farbu. Čistá kovová [[meď]] dáva veľmi tmavé červené nepriehľadné sklo, ktoré sa používa ako náhrada za [[zlato|zlaté]] [[rubín]]ové sklo. [[Nikel]] podľa koncentrácie vytvára modré, [[fialová|fialové]] alebo [[čierna|čierne]] sklo. Pridaním [[Titán|titánutitán]]u vzniká [[žltá|žlto]]-[[hnedá|hnedé]] sklo. [[Zlato]] vo veľmi malých koncentráciách (okolo 0,001 %) vytvára rubínovo zafarbené sklo. [[Urán (prvok)|Urán]] (0,1 – 2 %) sa pridáva na dodanie [[fluorescencia|fluorescenčnej]] žltej alebo [[zelená|zelenej]] farby. [[Striebro|Strieborné]] zlúčeniny (hlavne [[dusičnan strieborný]]) produkujú rozsah farieb od [[oranžová|oranžovo]] červenej po žltú. Metóda, akou je sklo zahriate a ochladené tak isto môže ovplyvniť farbu produkovanú týmito zlúčeninami. Často sa objavujú nové zafarbenia skla a nové využitia vďaka novo preskúmaným vlastnostiam.
 
== Spracovanie skloviny ==
Riadok 37:
 
=== Fusing – fusingové sklo ===
Fusing je technika používaná pri spekaní a tvarovaní skla za pomoci vysokých teplôt. V súčasnej dobe patrí k bežným metódam spracovania skla, ako sú brúsenie, lisovanie, tvarovanie, ohýbanie apoda pod.
 
Technológia fusingu je známa už od staroveku, svedčia o tom aj archeologické dôkazy z obdobia okolo roku [[2000 pred Kr.]] Ako prví používali, techniku podobnú dnešnému fúzovaniu Egypťania a Rímania.