Michail Jurievič Lermontov: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d
 
== Život a dielo ==
Lermontov sa narodil v [[Moskva|Moskve]]. O rok sa rodina i so starou matkou presťahovala do Penzskej gubernie na neveľké sídlo Tarchany (dnes [[LermontovoLermontov (mesto)|Lermontov]]), kde Lermontov prežil svoje detstvo. Jeho matka umrela tri roky po jeho narodení na [[tuberkulóza|tuberkulózu]], v roku [[1817]]. Jeho otec, Jurij Petrovič Lermontov, bol chudobný vojenský dôstojník a po smrti svojej manželky zveril svojho syna do výchovy jeho bohatej babičke. V novom dome sa Michail stal ohniskom hádok medzi babičkou a otcom, ktorého babička vylúčila z výchovy svojho syna.
 
Mladý Lermontov ostáva žiť so svojou starou matkou, s ktorou viackrát navštívil klimatické [[kúpele]] na [[Kaukaz]]e, pretože bol chorľavý a trpel tuberkulózou. Táto choroba mala neskôr vplyv na celý charakter Lermontova. V ''Povesti'' (Повесть) opisuje vplyv tuberkulózy na hlavného hrdinu. Píše, že choroba ho naučila rozmýšľať. Nemohol sa hrať tak ako ostatné deti, preto sa zabával vlastnou predstavivosťou. Pri tretej návšteve kúpeľov v roku [[1825]] sa prvý raz zaľúbil. Podľa denníkového záznamu z júla [[1830]] pokladal túto lásku za ozajstnú. Neskôr už nikdy vraj tak neľúbil, hoci obraz milovanej si nevedel vybaviť, ba nepamätal si ani jej meno. Veľkolepá príroda Kaukazu navždy upútala jeho city a tvorivo podnietila jeho fantáziu, o čom svedčia nielen jeho básne, ale aj obrazy.
Vďaka tomu sa na hlavnú postavu dá pozerať z niekoľkých uhlov a z niekoľkých navzájom sa korigujúcich a doplňujúcich hľadísk, vrátane otvorenej a nesentimentálnej [[introspekcia|introspekcie]]. Z toho dôvodu sa tento román považuje za prvý ruský psychologický román.
Novely Hrdinu našich čias:
[[Súbor:Geroy nashego vremeni.png|250px|thumb|left|Titulná strana prvého vydania románu Hrdina anšichnašich čias z roku 1840]]
* ''Bela''
* ''Maxim Maximič'' – prvé dve novely sú akoby cestopisné obrázky zo života ruských vojakov na Kaukaze. V nich je zvýraznená Pečorinova zarážajúca ľahostajnosť a prezieravosť i voči blízkym ľuďom, sebeckosť, omrzenosť svetom.
 
== Vadim ==
Otázka odplaty, ktorá sa zvráti vo svoj protiklad, sa podieľa aj na [[sujet]]ovej výstavbe Lermontovovej [[próza|prozaickej]] prvotiny ''Vadim'' ([[1832]] - [[1834]]), ukotvenej v období [[PugačevJemelian Ivanovič Pugačov|Pugačovho]]ovho povstania.
Hrbáč Vadim, ktorý bol už v detstve spolu so svojou anjelsky krásnou sestrou Oľgou susedom okradnutý o všetko a teraz sa z túžby po pomste pridáva k vzbúrencom, predstavuje len jednu stránku básnikovho [[román]]ového [[torzo|torza]]. Druhá, podstatnejšia, spočíva jednak v kritickom odhalení Vadimovho prílišného [[subjektivizmus|subjektivizmu]] (a z toho plynúcu neschopnosť splynúť s revoltujúcim davom) a v autorovom chápavom vzťahu k ozbrojenej ľudovej vzbure ako reakcii na [[feudalizmus|feudálny]] tlak.
 
4 290

úprav