Michail Jurievič Lermontov: Rozdiel medzi revíziami

 

== Život a dielo ==

 

Mladý Lermontov ostáva žiť so svojou starou matkou, s ktorou viackrát navštívil klimatické [[kúpele]] na [[Kaukaz]]e, pretože bol chorľavý a trpel tuberkulózou. Táto choroba mala neskôr vplyv na celý charakter Lermontova. V ''Povesti'' (Повесть) opisuje vplyv tuberkulózy na hlavného hrdinu. Píše, že choroba ho naučila rozmýšľať. Nemohol sa hrať tak ako ostatné deti, preto sa zabával vlastnou predstavivosťou. Pri tretej návšteve kúpeľov v roku [[1825]] sa prvý raz zaľúbil. Podľa denníkového záznamu z júla [[1830]] pokladal túto lásku za ozajstnú. Neskôr už nikdy vraj tak neľúbil, hoci obraz milovanej si nevedel vybaviť, ba nepamätal si ani jej meno. Veľkolepá príroda Kaukazu navždy upútala jeho city a tvorivo podnietila jeho fantáziu, o čom svedčia nielen jeho básne, ale aj obrazy.

Vďaka tomu sa na hlavnú postavu dá pozerať z niekoľkých uhlov a z niekoľkých navzájom sa korigujúcich a doplňujúcich hľadísk, vrátane otvorenej a nesentimentálnej [[introspekcia|introspekcie]]. Z toho dôvodu sa tento román považuje za prvý ruský psychologický román.

Novely Hrdinu našich čias:

* ''Bela''

* ''Maxim Maximič'' – prvé dve novely sú akoby cestopisné obrázky zo života ruských vojakov na Kaukaze. V nich je zvýraznená Pečorinova zarážajúca ľahostajnosť a prezieravosť i voči blízkym ľuďom, sebeckosť, omrzenosť svetom.

 

== Vadim ==

Hrbáč Vadim, ktorý bol už v detstve spolu so svojou anjelsky krásnou sestrou Oľgou susedom okradnutý o všetko a teraz sa z túžby po pomste pridáva k vzbúrencom, predstavuje len jednu stránku básnikovho [[román]]ového [[torzo|torza]]. Druhá, podstatnejšia, spočíva jednak v kritickom odhalení Vadimovho prílišného [[subjektivizmus|subjektivizmu]] (a z toho plynúcu neschopnosť splynúť s revoltujúcim davom) a v autorovom chápavom vzťahu k ozbrojenej ľudovej vzbure ako reakcii na [[feudalizmus|feudálny]] tlak.