Verzia z 14:29, 18. november 2016 upraviť Radoslav Ivan (diskusia \| príspevky) 3 658 editací Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:46, 27. júl 2018 upraviť vrátiť 195.168.209.3 (diskusia) t.j = to je Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 6: Podľa vzájomnej polohy aminoskupiny a korboxyskupiny sa rozlišujú a-, b-, g-aminokyseliny atď. Aminokyseliny kódované ([[proteosyntéza\|proteinogénne]], bielkovinotvorné) sú stavebnými jednotkami [[bielkovina\|bielkovín]]. Ich zabudovanie do peptidového reťazca pri [[proteosyntéza\|proteosyntéze]] je riadené genetickým kódom (preto kódované). Do tejto skupiny patrí 20 a-aminokyselín. Okrem [[glycín]]u ktorý nie je chirálny, majú všetky kódované aminokyseliny konfiguráciu L. Aminokyseliny nekódované nie sú pravidelnou súčasťou bielkovín. V organizme majú rôzne biologické funkcie, sú napr. súčasťou niektorých [[koenzým]]ov. Esenciálne aminokyseliny si telo nevie samo syntetizovať, musí ich získavať z [[potrava\|potravy]]. Pre človeka sú esenciálne [[valín]], [[leucín]], [[izoleucín]], [[fenylalanín]], [[tryptofán]], [[lyzín]], [[metionín]] a [[treonín]]; ostatné sú neesenciálne. Z [[metabolizmus\|metabolického]] hľadiska, t.to je j. podľa možností ich zapojenia do metabolizmu [[sacharidy\|cukrov]] a [[lipidy\|tukov]], sa delia na glukogénne (pri ich štiepení vznikajú medziprodukty metabolizmu cukrov), ketogénne (odbúravajú sa látky ktoré tvoria tuky) a glukogénne i ketogénne (štiepia sa zvyčajne na dva fragmenty, z ktorých jeden sa zapája do metabolizmu cukrov s druhý tukov). Biele kryštalické látky rozpustené vo vode, z väčšej časti vo forme amfiónov, napr. pri glycíne (+)NH3CH2COO(-). Majú amfortérny charakter (napr. tvoria sodné soli aj hydrochloridy) a prejavujú reakcie amínov (napr. acylácia) i karboxylových kyselín (napr. [[esterifikácia]]). Súčasná prítomnosť skupín NH<sub>2</sub> a COOH umožňuje spojenie amidovou väzbou CONH a vznik laktámov, respektívne polyamidov. Najznámejším premyselne vyrábaným polyamidom je polyamid 6 (NH(CH2)5CO) n, vyrábaný z ekaprolaktámu. Prírodné polyamidy sú proteíny, v ktorých sa ako stavebné jednotky vyskytuje najčastejšie asi 20L-a-aminokykelín NH2CHCOOH líšiacich sa substituetom R. == Prehľad 20 základných proteinogénnych aminokyselín ==

Aminokyselina: Rozdiel medzi revíziami