Boethius: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 12 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
Wikilinky, preklepy
(kt)
d (Wikilinky, preklepy)
 
[[Súbor:Boethius.jpeg|náhľad|Stredoveké zobrazenie Boethia]]
'''AnitiusAnicius Manlius Severinus Torquatus Severinus Boethius''' (* [[475]]/[[480]] – † [[524]]/[[526]]) bol [[antika|antický]] [[kresťanstvoKresťanská filozofia|kresťanský]] [[filozof]] a spisovateľ. Narodil sa v [[Staroveký Rím|Ríme]] v rodine [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Sám však slúžil ako vládny úradník na [[Ostrogóti|ostrogótskom]] kráľovskom dvore. Neskôr ho ostrogótsky kráľ [[Teodorich Veľký]] dal popraviť kvôli podozreniu zo sprisahania. Je autorom významného filozofického diela ''De Consolatioconsolatione Philosophiaephilosophiae'' (''Útecha z filozofie''), ktoré napísal vo väzení pred popravou. Prekladal a komentoval [[Aristoteles|Aristotelove]] logické spisy.
 
Boethia označujú za „posledného Rimana a prvého scholastika“; pripravil cestu stredovekej [[Scholastika (filozofia)|scholastikascholastike]]“: pripravil cestu stredovekej scholastike.
 
== Životopis ==
Boethius sa narodil medzi rokmi [[475]] a [[480]] v Ríme vo vznešenej, patricijskej rodine rímskeho [[konzul (staroveký Rím)|konzula]] ako Anicius Manlius Torquatus Severinus Boëthius. Bol v príbuzenskom vzťahu s [[Benedikt z Nursie|Benediktom z Nursie]] a bol tiež dôverným priateľom [[pápež]]a [[Ján I. (pápež)|Jána I]]. Dobre situovaná rodina mu umožnila študovať [[grécke jazyky|grécky jazyk]] priamo v [[Atény|Aténach]] a [[filozofia|filozofiu]] v [[Alexandria|Alexandrii]]. Tak sa mladý Boethius stretol s [[aristotelizmus|aristotelizmom]], [[novoplatonizmus|novoplatonizmom]] a [[stoicizmus|stoicizmom]]. Bol veľmi nadaný; hovorí sa, že prečítal všetku literatúru, prístupnú v jeho životných podmienkach. Veľmi skoro pochopil svoju dejinnú úlohu a, uvedomujúc si, že ako jeden z posledných [[latinčina|latinských]] [[filozof]]ov dokonalo pozná [[grécke jazyky|grécky jazyk]], si vytýčil za celoživotnú úlohu preložiť z gréčtiny do latinčiny všetky [[Platón]]ove a [[Aristoteles|Aristotelove]] diela, ktoré študoval. Chcel tak sprístupniť mladému [[Ostrogóti|ostrogótskemu]] kráľovstvu poklady [[Grécko|gréckej]] [[antika|antickej]] [[filozofia|filozofie]], a tým predať antické dedičstvo aj celému latinskému Západu. O Aristotelových a Platónových dielach bol presvedčený, že ich nemožno redukovať a opomenúť. Často zdôrazňoval ich grandióznosť. Svoj prekladateľský cieľ však nestihol naplniť, keďže vstúpil do aktívneho politického života. Preložil však niektoré Aristotelove [[logika|logické]] spisy (''Prvé'' a ''Druhé Analytiky'', ''Kategórie'') a okomentoval jeho ''Organon''. Tým významne prispel k formovaniu logickej a metodologickej základne [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[stredovek]]ej [[filozofia|filozofie]] a spolu so svojimi dielami pripravil cestu nastupujúcej ére [[Scholastika (filozofia)|scholastiky]], keďže preložil kľúčové [[Grécko|grécke]] filozofické termíny do [[latinčina|latinčiny]] (''osoba'', ''filozofia'', ''blaženosť'', ''prozreteľnosť'', ''večnosť'' a pod.).
 
Jeho vlastná tvorba je zameraná relatívne svetským smerom. Písal komentáre, dielo o Trojici, dve knihy o kategorickom úsudku, pričom rozhodujúcim dielom sa stáva jeho ''De consolatioconsolatione philosophiae'' (''O úteche filozofie''; okolo r. [[523]], [[524]]).
 
V roku [[510]] bol Boethius menovaný jediným úradujúcim [[konzul (staroveký Rím)|konzulom]], za vlády [[cisár]]a [[Teodorich Veľký|Teodoricha]] vykonával úrad predstaveného kancelára. Aktívny politický život spôsobil, že mal omnoho menej času venovať sa prekladaniu. Keďže bol Boethius neúplatný, stal sa obeťou intríg a vlastnej neopatrnosti. Bol neprávom obvinený zo zrady [[Ostrogóti|ostrogótskych]] štátnych záujmov a na kráľov príkaz bol uväznený. Približne v roku [[525]] bol bez súdneho procesu, a teda bez možnosti obhajoby, v severotalianskej [[Pavia|Pávii]] popravený.
[[Súbor:Tomba di Severino Boezio.jpg|náhľad|Boethiov hrob v bazilike San Pietro in Ciel d'Oro v Pávii]]
=== O úteche filozofie ===
Dielo ''De consolatioconsolatione philosophiae'' Boethius napísal vo väzení. Jeho názov sa tiež prekladá ako ''Útecha z filozofie'' alebo ''O potešení z filozofie''. Dielo je napísané formou prozymetrie – formou dialógu [[poézia|poézie]] i [[próza|prózy]] v [[alegória|alegórii]]. V alegorickom obraze k autorovi prichádza vznešená dáma s prenikavým pohľadom; je ňou [[filozofia]]. Prenikavý pohľad symbolizuje silu filozofie, ktorá je mocnejšia než ľudské sily. Dáma učí autora, že pravé šťastie spočíva v láske k zvrchovanému Dobru a odovzdanosti do [[Boh|Božej]] prozreteľnosti. Bola pritom oblečená do šiat, na ktorých sa vynímalo písmeno ''F'' ako symbol praktickej filozofie a písmeno ''T'' ako symbol teoretickej filozofie. Filozofia ako dáma sa tak stáva útechou, ktorá ho povzbudzuje veriť, že filozofia je [[láska|láskou]] k [[múdrosť|múdrosti]], a teda vlastne [[láska|láskou]] k [[Boh]]u. Tu Boethius naznačuje svoj aktívny prístup k [[Platón]]ovi, keďže verí, že práve cez znovuspomínanie [[duša|duše]], ktorá je uväznená v tele, môžeme vzostupne nastúpiť cestu k [[Boh]]u. Boethius dokonca verí, že [[filozofia]] sa tak stáva vykupiteľkou človeka, čo možno označiť za prehnaný [[racionalizmus (filozofia)|racionalizmus]].
 
=== Tri typy bytia a vzťah k Bohu ===
3 600

úprav