Praděd (národná prírodná rezervácia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Fauna: preklepy |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 78:
== História ==
Oblasť Velkej kotliny bola už na začiatku 19. storočia považovaná botanikmi za veľmi cennú lokalitu. Aj napriek tomu však v rokoch 1919 – 1922<ref name="ppp" /> bolo územie Vysokej Hole vrátane Velkej kotliny využívané ako dopadová plocha pre delostrelecké cvičenia česko-slovenskej armády. Výsledkom toho bola rozsiahla devastácia tohto biologicky cenného horského územia. V roku 1946<ref name="ppp" /> bolo územie Velkej kotliny stanovené a vyhlásené ako prísna rezervácia. Následne potom v roku 1955<ref name="ppp" /> pribudli ďalšie, a to Štátna prírodná rezervácia (ŠPR) Vrchol Pradědu vďaka jeho typickým vysokohorským holiam, ŠPR Velký Kotel a ŠPR Malý Kotel pre pestrú botanickú diverzitu, ŠPR Divoký důl pre strmé údolia v skalách s autochtónnymi porastami a ŠPR Petrovy kameny s unikátnymi vysokohorskými spoločenstvami rastlín a živočíchov. V roku 1963<ref name="ppp" /> bola ako posledná vyhlásená ŠPR Bílá Opava. Dôvodom jej vyhlásenia boli jedny z najzachovalejších prirodzených smrekových pralesov v
Lesné hospodárstvo tu slúžilo do 17. storočia<ref name="ppp" /> len pre potrebu miestneho panstva. S príchodom priemyslu sa však situácia zmenila. Veľký podiel na spotrebe dreva mali železiarne v Janoviciach a neskôr aj Bruntálske panstvo. Pre umožnenie prepravy dreva po vode bol upravený tok Bílej Opavy<ref name="ppp" />. Vplyvom ťažby zameranej na určité druhy dreva došlo k zmenám druhového zastúpenia drevín. Zvýšilo sa zastúpenie ihličnanov oproti listnáčom, lesy sa stali viac rovnorodé. Došlo k potlačeniu bučín, ktoré boli nahradzované smrekovými monokultúrami. Po vyčerpaní zásob v prístupných polohách pokračovala holá ťažba do vyšších polôh. Snaha o umelú obnovu lesa sa začala objavovať až v 19. storočí<ref name="ppp" />, ale nevhodnými drevinami domáceho i alpského pôvodu (predovšetkým [[Borovica horská|borovica kosodrevina]] a [[Borovica limbová|limba]]). Najväčšie zalesňovacie práce prebiehali na prelome 19. a 20. storočia. Lesníci boli presvedčení, že predovšetkým vplyvom pastvy došlo k výraznému poklesu hornej hranice lesa a že vďaka vysádzaniu borovice horskej a limby môžu túto hranicu zvýšiť<ref name="ppp" />. To však má až do dnešných dní neblahé účinky na druhy, ktoré prirodzené bezlesie vyžadujú a kosodrevina im ich prirodzené prostredie zaberá. Ďalším dôvodom pre výsadbu bola snaha zabrániť erózii pôdy a snehovým lavínam<ref name="rozbory CHKO Jeseníky">Rozbory Chráněné krajinné oblasti Jeseníky</ref>. Vzhľadom na obťažné obhospodarovanie vysokých polôh sa nechali tieto porasty rásť bez zásahu. Výsledkom toho sú dnešné staré nestabilné monokultúry, neodolné proti biotickým i abiotickým činiteľom.<ref name="rozbory CHKO Jeseníky" />
| |||