Verzia z 15:52, 3. február 2016 upraviť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 646 editací Revízia 6215422 používateľa 88.212.36.184 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:08, 7. august 2018 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 21: Najrozšírenejšou formou komunikácie je vyslanie chemickej látky do krvného obehu živočícha či [[Miazga (rastliny)\|miazgy]] rastliny. Vyslaná látka sa nazýva [[hormón]] a väčšinou sa môže dostať do celého tela, hoci naň odpovedajú iba niektoré bunky. Na menšiu vzdialenosť funguje [[parakrinná komunikácia]], kedy bunka vysiela do okolia chemický signál, na ktorý odpovedajú len blízke bunky. Ešte obmedzenejšie možnosti (ohľadom vzdialenosti) poskytuje [[dotyková komunikácia]], pri ktorej sa štruktúra v membráne signalizujúcej bunky musí chemicky nadviazať na štruktúru cieľovej bunky. [[Epitelovce]], pod ktoré patrí väčšina živočíchov, majú oproti rastlinám a hubám ešte ďalší možný spôsob komunikácie – [[nervová komunikácia\|nervový]]. Signálne molekuly, či sú už prinesené z väčšej alebo menšej diaľky, sa musia nadviazať na [[receptor]] cieľovej bunky. Podľa toho, či chemické vlastnosti dovoľujú signálnej molekule prechádzať cez [[cytoplazmatická membrána\|cytoplazmatickú membránu]] alebo nie, je receptor umiestnený v membráne bunky (pre molekuly, ktoré cez ňu neprechádzajú) alebo vo vnútri bunky (molekuly, ktoré prechádzajú). Látka viažúca sa na receptor sa nazýva [[ligand]]. Po nadviazaní sa na receptor spustí komplex molekula ligand-receptor [[signálna dráha\|signálnu dráhu]], ktorá spôsobí bunkovú odpoveď. Tou môže byť zmena dejov prebiehajúcich v [[cytoplazma\|cytoplazme]] alebo zmena expresie génov. V druhom prípade trvá bunková odpoveď dlhšie. == Všeobecné usporiadanie == Riadok 33: === Migrácia buniek === Pre mnohé bunky mnohobunkových organizmov je ~~nežiadúce~~nežiaduce, aby zostali na pozíciách, na ktorých počas [[ontogenéza\|ontogenézy]] vznikli. Od miesta svojho vzniku musia putovať na novú pozíciu, kde sa definitívne usadia, alebo zostávajú celý svoj život pohyblivými (napr. [[leukocyt]]y), alebo istý čas strávia na určitom mieste, no za zmenených podmienok sa musia presunúť. Ľudské bunky majú dva základné spôsoby migrácie: améboidný pohyb a migrácia mezenchymálneho typu. == Apoptóza ==

Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami