Zlatý roh: Rozdiel medzi revíziami

{{na úpravu|slabé zdroje (časť nefunguje) -  – nepokrývajú článok, štylistické chyby}}

V inej legende sa hovorí, že počas osmanských nájazdov nahádzali [[Byzantská ríša|Byzantínci]] do tunajších vôd toľko pokladov, až sa tunajšie vody začali trblietať zlatom -  – možno odtiaľ pochádza aj názov zátoky. Iní zase tvrdia, že pomenovanie pochádza zo skutočnosti, že v tunajšej pokojnej hladine sa najprv odrážali zlaté kopule byzantských kostolov a neskôr minarety a kupoly mešít.<ref>[http://turecko.svetadily.cz/clanky/Zlaty-roh-istanbulska-zatoka Turecko - Zlatý roh - istanbulská zátoka - Svetadiely]</ref>

Zlatý roh je zaplavené riečne [[Ústie (rieka, potok)|ústie]] dlhé {{km|7,.5 km|m}} a široké 750 metrov (v najširšom bode). Maximálna hĺbka je okolo 35 metrov. Popisovaný je často ako jeden z najkrajších prírodných [[Liman (geografia)|liman]] (prístavov) na svete.

Cez ústia Zlatého rohu sú postavené 4 [[Most|mostymost]]y:

* [[Haliç Köprüsü]] -  – otvorený roku 1974. Dĺžka: 995 metrov, šírka: 32 metrov. Spája mestské štvrte Ayvansaray a Halıcıoğlu.

* [[Galata Köprüsü]] -  – otvorený roku 1994. Dĺžka: 490 metrov, šírka: 80 metrov. Spája mestské štvrte Karaköy a Eminönü.

* [[Atatürk Köprüsü]] (tiež známy ako Unkapanı) -  – otvorený roku 1940. Dĺžka: 477 metrov, šírka: 25 metrov. Spája mestské štvrte Fatih a Beyoğlu.

* Haliç Metro Köprüsü -  – vo výstavbe

[[Súbor:Leonardo_Bridge.jpg|thumb|Návrh mosta cez Zlatý roh od Leonarda da VincihoVinci v roku 1502]]

V období [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] tu boli umiestnené hlavné velenie [[Námorníctvo|námorníctva]] a pozdĺž toku boli postavené hradby na ochranu Konštantínopolu pred morskými útokmi. Na obmedzenie vstupu nežiadúcichnežiaducich lodí do Zlatého rohu bola od Konštantínopola k [[Galata Köprüsü|starému Galatskému mosta]] natiahnutá obrovská reťaz. O jej najznámejšom pretrhnutí / zničení sú tieto záznamy:

V roku [[941]] sa loďstvo [[Kyjevská Rus|Kyjevskej rusiRusi]] pod velením [[Igor I. (Kyjevská Rus)|kráľa Igora]] pokúsilo opäť zaútočiť na Konštantínopol práve pri Zlatom rohu, ale ich lode boli spálené pod hradbami takzvaným "„[[Grécky oheň|gréckym ohňom]]“. "

V roku [[1204]], počas [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]], boli benátske lode schopné reťaz pretrhnúť svojimi baranmi.

== Referencie ==