Pohlavné rozmnožovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 213.81.220.106 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová |
typo gram |
||
Riadok 4:
V širšom zmysle zahŕňa termín pohlavné rozmnožovanie každý typ rozmnožovania, pri ktorom sa nový jedinec vyvíja z [[gaméta|gamét]] (teda nie zo [[Somatická bunka|somatických buniek]]) a to aj v prípadoch, že nedošlo k [[oplodnenie|oplodneniu]]. Okrem klasickej [[eugamia|eugamie]] teda pohlavné rozmnožovanie v tomto poňatí zahŕňa aj [[partenogenéza|partenogenézu]] a [[merospermia|merospermiu]].
V prípade najbežnejšieho typu pohlavného rozmnožovania, eugamie, je nevyhnutné splynutie dvoch špecializovaných [[bunka|buniek]]
Pri [[izogamia|izogamii]] sú gaméty rovnakej veľkosti a tvaru. Naopak pri [[oogamia|oogamii]] je samičia pohlavná bunka [[vajíčko]] výrazne väčšia a tvarovo odlišná ako samčia pohlavná bunka [[spermia]].
== Genetické pozadie pohlavného rozmnožovania ==
Vlastnosti každého živého organizmu sú určené jeho [[deoxyribonukleová kyselina|deoxyribonukleovou kyselinou]]
[[File:HumanChromosomesChromomycinA3.jpg|left|thumb|Ľudské (na tomto obrázku ženské) [[chromozóm]]y počas [[delenie bunky|delenia sa bunky]]]]
=== Ploidia ===
{{hlavný článok|Ploidia}}
Pohlavné rozmnožovanie primárne vzniklo preto, aby bolo organizmom umožnené tvoriť potomstvo s unikátnou genetickou výbavou. To je možné dosiahnuť buď výmenou génov medzi dvoma organizmami, alebo (a to je častejší prípad) spojením buniek dvoch organizmov, z ktorých každý nesie svoje gény. Počet génov, ktoré, pokiaľ sú všetky funkčné, pokrývajú všetky životné funkcie organizmov, sa nazýva [[haploidia|haploidný]] počet. Haploidný počet je minimálny počet génov, ktoré môže živý organizmus vo svojich bunkách obsahovať. Väčšina eukaryotických organizmov je však [[diploidia|diploidných]], čo znamená, že skrývajú vo svojich jadrách dve chromozómové
| priezvisko = Šipický
| meno = Matej
Riadok 28:
=== Meióza ===
{{hlavný článok|Meióza}}
Jednobunkové eukaryotické organizmy, napríklad prvoky alebo kvasinky majú telo tvorené len jednou bunkou. Tá za určitých okolností môže vstúpiť do meiózy za vzniku pohlavných buniek
=== Pohlavie ===
Riadok 48:
=== Mechanizmy brániace medzidruhovému kríženiu ===
Okrem pohlavia, ktoré zabraňuje okamžitému kríženiu pohlavných buniek toho istého jedinca, existujú tiež mechanizmy na molekulárnej úrovni, ktoré bránia kríženiu naopak príliš odlišných jedincov, čiže jedincov patriacich do nepríbuzných taxónov. Jedným z najjednoduchších mechanizmov je rôzny počet chromozómov v pohlavných bunkách, pretože diploidné organizmy sa navzájom často veľmi líšia v počte chromozómov (napríklad človek má 46 chromozómov a gorila 48 chromozómov). Ďalšou zábranou je funkčná odlišnosť chromozómov rôznych druhov. Napriek tomu niektoré vývojovo príbuzné druhy je možné krížiť, hoci ich gaméty majú odlišné počty chromozómov. Napríklad koňa s 30 chromozómami v pohlavnej bunke je možné skrížiť so somárom, ktorý má v gaméte 29 chromozómov. Ich potomok ([[mul]] alebo [[mulica]]) má však nepárny počet chromozómov
| titul = Základné poznatky a pojmy
| url = http://www.gmo.sk/sk/?page=101
Riadok 62:
== Pohlavné rozmnožovanie u jednotlivých skupín organizmov ==
=== Prokaryoty ===
[[prokaryoty|Prokariotické]] organizmy
=== Eukaryoty ===
Riadok 73:
[[Súbor:Osteospermum Flower Power Spider Purple 2134px.jpg|thumb|[[Kvet]] je útvarom slúžiacim na pohlavné rozmnožovanie [[semenné rastliny|semenných rastlín]]]]
[[Súbor:Morelasci.jpg|thumb|[[Výtrus]]y húb]]
Rastliny sú vo veľkej väčšine prípadov schopné pohlavného rozmnožovania, výnimku tvoria [[cyanobaktérie]] (sinice), u ktorých bol pohlavný cyklus dokázaný zatiaľ len experimentálne.
Samičia pohlavná bunka u rastlín sa nazýva [[oosféra]], samčie bunky sú [[spermatozoid]]y alebo [[spermia|spermie]]. U nekvitnúcich rastlín je oplodnenie viazané na vodné prostredie, v ktorom spermatozoidy priplávajú k vajcovej bunke a oplodnia ju. Suchozemské [[semenné rastliny]] sú odkázané na prenos samčích pohlavných buniek k samičím [[vietor|vetrom]] alebo živočíchmi. Semenné rastliny majú [[Vajíčko (botanika)|vajíčko]] mnohobunkové a predstavuje v podstate samičí gametofyt. Samotná samičia generatívna bunka oosféra sa vytvára až
Pokiaľ je rastlina schopná produkovať samičie aj samčie pohlavné bunky, nazýva sa [[jednodomá rastlina|jednodomá]]. Pokiaľ každý jedinec produkuje len jeden typ pohlavných buniek, hovoríme, že je [[dvojdomá rastlina|dvojdomý]].
==== Živočíchy ====
Všetky [[živočíchy]], od tých najprimitívnejších až po najvyspelejšie, sú pravdepodobne schopné pohlavného rozmnožovania, aj keď nie u všetkých bol pozorovaný celý cyklus. Pohlavné bunky sa tvoria v špeciálnych žľazách
[[Súbor:Schneckenliebe.JPG|thumb|Výmena pohlavných buniek (spermií) medzi obojpohlavnými [[mäkkýše|mäkkýšmi]]]]
[[Súbor:Spawn hatched fish 2.JPG|thumb|Rybie vajíčka ([[ikry]])]]
Oplodnenie poznáme vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie môže prebehnúť iba vo vode a je charakteristické pre mnohé vodné živočíchy, napríklad väčšinu [[ryby|rýb]], ale aj [[obojživelníky|obojživelníkov]]. Ak oplodnenie nastáva
Vývin jedinca môže byť priamy alebo nepriamy. Pri nepriamom vývine vzniká z vajíčka tvarovo aj funkčne odlišný jedinec spravidla neschopný pohlavného rozmnožovania
Pokiaľ sú jedince jedného druhu schopné produkovať samčie aj samičie pohlavné bunky, nazývajú sa [[hermafrodit]]i. Väčšinou ich ale jeden jedinec neprodukuje v rovnakom čase, aby nedošlo k [[samooplodnenie|samooplodneniu]]. Pokiaľ jedince produkujú iba samčie alebo iba samičie pohlavné bunky, nazývajú sa [[Gonochorizmus|gonochoristi]]. Ak sa samec a samica výrazne od seba líšia aj v iných znakoch, ako je stavba pohlavných orgánov, hovoríme o [[pohlavný dimorfizmus|pohlavnom dimorfizme]].
Riadok 92:
Na rozdiel od nepohlavného spôsobu reprodukcie, ktoré môže prebiehať už od štádia zygoty, pohlavné rozmnožovanie je umožnené až v tom štádiu ontogenézy, ktoré sa nazýva [[dospelosť]]. Ani dospelosť jedinca však nie je zárukou, že jeho pohlavné rozmnožovanie je hocikedy umožnené. Niektoré jedince sa rozmnožujú len raz za život a potom odumierajú (jednoročné rastliny, [[úhor európsky|úhory]] a iné), niektoré sa rozmnožujú raz za niekoľko rokov, iné majú jedno alebo viac pohlavných rozmnožovaní za [[vegetačné obdobie]].
Vyššie rastliny a vyššie živočíchy sa pohlavne rozmnožujú len za priaznivých vonkajších podmienok (v podmienkach [[ekologické optimum|ekologického optima]]). Jednobunkové organizmy, najmä baktérie sa naopak za priaznivých podmienok rozmnožujú nepohlavne a pri zhoršených podmienkach prechádzajú na pohlavný cyklus. Náhodným [[kríženie|krížením]] sa snažia nájsť vhodnú kombináciu [[gén]]ov, ktorá by im nepriaznivé podmienky umožnila prekonať. Keď sa podmienky stabilizujú, rozmnožovanie je opäť hlavne nepohlavné.
== Výhody a nevýhody ==
Výhodou pohlavného rozmnožovania je rôznorodosť vzniknutého potomstva, ktorá je dôležitá z dvoch dôvodov. Jednak umožňuje jedincom rovnakého druhu rozdiferencovať svoje životné nároky v rôznorodom prostredí, takže si teoreticky nemusia toľko konkurovať a môžu obsadiť širšiu [[ekologická nika|ekologickú niku]], jednak spôsobuje, že jednotliví jedinci populácie reagujú na rovnaké faktory prostredia odlišne. Je napríklad len minimálna pravdepodobnosť, že by sa našiel [[patogén]], voči ktorému bude špecificky citlivá celá populácia, na rozdiel od populácie [[klon]]ov, kde sa toto môže stať celkom ľahko. Ďalšou výhodou je diploidný stav genómu. Každý gén totiž skôr či neskôr postihne mutácia, ale ak je v dispozícii jeho druhá funkčná kópia, jedinca to neohrozí. Druhy, ktoré však veľmi dlho nekombinujú svoje chromozómy s inými, sa časom stanú "funkčne haploidné"
| priezvisko = Flegr
| meno = Jaroslav
Riadok 106:
}}</ref>
Nevýhodou pohlavného rozmnožovania je jeho relatívna pomalosť v porovnaní s nepohlavným. Jedince sa môžu pohlavne rozmnožovať až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorá nastane až za nejakú dobu od ich [[počatie|počatia]]. Pohlavné rozmnožovanie často tiež vyprodukuje menší počet jedincov v porovnaní s nepohlavným. Ďalšími nevýhodami sú zrieďovanie vlastného genetického materiálu (ale len v prípade, že bol osvedčený ako dobrý), nutnosť zložitejšieho aparátu ako v prípade nepohlavného množenia, ktorý nezriedka robí jedince zraniteľnejšími (tak ako aj sexuálne správanie).
== Referencie ==
|