Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Opakované zneužívanie: Opraveny preklep Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
typo gram |
||
Riadok 1:
[[Súbor:1912ed TheProtocols by Nilus.jpg|náhľad|Titulný list [[Sergej Nilus|Nilusovej]] knihy ''Veľké v malom'' z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi [[okultizmus|okultnými]] symbolmi značia: „Tak vyhráme,“ „Znamenie [[antikrist]]a“,„[[Tetragrammaton]]“, "[[INRI]]“, „[[Tarot]]“, „Veľká záhada“ atď.]]
'''Protokoly sionských mudrcov''' alebo '''Sionské protokoly''' ([[ruština|rus.]] Протоколы Сионских мудрецов – ''Protokoly Sionskich mudercov'' alebo Сионские Протоколы – ''Sionskije Protokoly'') je podvodný dokument, dôkaz plánu [[Židia|Židov]] na ovládnutie sveta. Prvýkrát bol publikovaný pod názvom „Program Židov na ovládnutie sveta“ (rus. Программа Завоевания мира евреями – ''Programa zavojevanija mira jevrejami'') v [[Černosotenci|černosotenských]] novinách ''[[Znamja]]'' v [[Petrohrad
== Vznik ==
Po [[Delenia Poľska|rozdelení Poľska]] a jeho pričlenení k Rusku sa na území [[Ruská ríša|Ruského impéria]] nachádzala najväčšia populácia [[Židia|Židov]]. V priebehu druhej polovica [[19. storočie|19. storočia]] sa ruská vládnuca trieda čoraz tvrdšie presadzovala svoju reakčnú politiku a podporovala pravoslávie, autokraciu, pričom neortodoxní kresťania a neruskí obyvatelia, vrátane Židov, boli väčšinou znevýhodňovaní. Židia, ktorí sa pokúšali asimilovať, boli s podozrením považovaní za potenciálnych infiltrátorov, ktorí sa údajne pokúšali „získať moc“, zatiaľ čo Židia, ktorí zostali pripojení k tradičnej židovskej kultúre, boli znevažovaní ako
Analýza textu podľa niektorých autorov (napr. De Michelis) naznačuje, že ich nebolo možné vyrobiť pred rokom 1901. Iné zdroje uvádzajú, že mohli byť vytvorené o niekoľko rokov skôr.<ref name="Poliakov">Poliakov, L, Elders of Zion, Protocols of the Learned. in Skolnik, F. (Ed.) {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopaedia Judaica: Dr
V roku [[1905]] pripojil kňaz a samozvaný mystik [[Sergej Nilus]] Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy ''Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi.'' Tieto prvé ruské vydania nikdy nevzbudili väčšiu pozornosť a boli brané vážne iba obmedzeným okruhom ľudí.<ref name="Poliakov"/>
Riadok 15:
== Opakované zneužívanie ==
V 30. rokoch 20. storočia ich šírenie podporoval napr. [[Henry Ford]]. Na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Nacistická propaganda v Nemecku umožnila, že ''Protokoly sionských mudrcov'' boli využívané ako dôkaz snahy Židov o svetovládu, keď ich niektorí učitelia používali ako súčasť normálneho učiva pre žiakov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Segel | meno = B. W. | autor = | odkaz na autora = | titul = A Lie and a Libel (The History of the Protocols of the Elders of Zion) | vydanie = | vydavateľ = University of Nebraska Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 148 | url = | isbn = 978-0-8032-4243-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
V súčasnosti sú Protokoly stále v mnohých krajinách považované za autentické. Ide hlavne o krajiny kriticky naladené proti [[Izrael]]u a [[Židia|Židom]]. Vo viacerých moslimských krajinách ([[Egypt]], [[Sýria]], [[Saudská Arábia]], [[Irán]]) vychádzajú neustále nové preklady a reedície Protokolov, často s odborným komentárom.
|