Protokoly sionských mudrcov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 1:
[[Súbor:1912ed TheProtocols by Nilus.jpg|náhľad|Titulný list [[Sergej Nilus|Nilusovej]] knihy ''Veľké v malom'' z roku 1912 zahrnuté v protokoloch. Znamenia medzi [[okultizmus|okultnými]] symbolmi značia: „Tak vyhráme,“ „Znamenie [[antikrist]]a“,„[[Tetragrammaton]]“, "[[INRI]]“, „[[Tarot]]“, „Veľká záhada“ atď.]]
'''Protokoly sionských mudrcov''' alebo '''Sionské protokoly''' ([[ruština|rus.]] Протоколы Сионских мудрецов – ''Protokoly Sionskich mudercov'' alebo Сионские Протоколы – ''Sionskije Protokoly'') je podvodný dokument, dôkaz plánu [[Židia|Židov]] na ovládnutie sveta. Prvýkrát bol publikovaný pod názvom „Program Židov na ovládnutie sveta“ (rus. Программа Завоевания мира евреями – ''Programa zavojevanija mira jevrejami'') v [[Černosotenci|černosotenských]] novinách ''[[Znamja]]'' v [[Petrohrad|Petrohrade]]e v [[Ruská ríša|Rusku]] v septembri 1903.
 
== Vznik ==
Po [[Delenia Poľska|rozdelení Poľska]] a jeho pričlenení k Rusku sa na území [[Ruská ríša|Ruského impéria]] nachádzala najväčšia populácia [[Židia|Židov]]. V priebehu druhej polovica [[19. storočie|19. storočia]] sa ruská vládnuca trieda čoraz tvrdšie presadzovala svoju reakčnú politiku a podporovala pravoslávie, autokraciu, pričom neortodoxní kresťania a neruskí obyvatelia, vrátane Židov, boli väčšinou znevýhodňovaní. Židia, ktorí sa pokúšali asimilovať, boli s podozrením považovaní za potenciálnych infiltrátorov, ktorí sa údajne pokúšali „získať moc“, zatiaľ čo Židia, ktorí zostali pripojení k tradičnej židovskej kultúre, boli znevažovaní ako nežiadúcinežiaduci cudzinci.
 
Analýza textu podľa niektorých autorov (napr. De Michelis) naznačuje, že ich nebolo možné vyrobiť pred rokom 1901. Iné zdroje uvádzajú, že mohli byť vytvorené o niekoľko rokov skôr.<ref name="Poliakov">Poliakov, L, Elders of Zion, Protocols of the Learned. in Skolnik, F. (Ed.) {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopaedia Judaica: Dr  - Fey | vydanie = 6. | vydavateľ = Macmillan Reference USA | miesto = | rok = 2007 | url = | isbn = | kapitola = | strany = s. 297 | jazyk = po anglicky }}</ref> Prvá rozšírená edícia Sergeja Nilusa obsahuje údaje informácie o rokoch 1902- – 1903 a je pravdepodobné, že tento dokument práve v tejto dobe vznikol. Napriek tomu, že Nilus pokúsil vložením francúzskych slov do svojej edície skryť jej ruský pôvod. [[Cesare G. De Michelis]] tvrdí, že bol vyrobený v mesiacoch po ruskom sionistickom kongrese v septembri 1902. Text podľa jeho názoru mal byť pôvodne paródia židovského idealismu určeného pre vnútornú cirkuláciu medzi antisemitmi, až kým nebolo rozhodnuté ho vyčistiť a uverejniť, tak ako by bol skutočný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Michelis | meno = Cesare G. De | autor = | odkaz na autora = | titul = Protocolli Dei Savi Di Sion | vydanie = | vydavateľ = U of Nebraska Press | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 419 | url = | isbn = 978-0-8032-1727-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Rozpory v rôznych svedectvách naznačujú, že zainteresované osoby, vrátane pôvodného vydavateľa [[Černosotenci|černosotenských]] novín ''Znamja'' [[Pavel Alexandoriv Kruševan|Pavla Kruševana]], zatajovali pôvod textu a v desaťročiach neskôr a zámerne o ňom klamali.
 
V roku [[1905]] pripojil kňaz a samozvaný mystik [[Sergej Nilus]] Protokoly k tretiemu vydaniu svojej knihy ''Veľké v malom: Príchod Antikrista a vláda Satana na zemi.'' Tieto prvé ruské vydania nikdy nevzbudili väčšiu pozornosť a boli brané vážne iba obmedzeným okruhom ľudí.<ref name="Poliakov"/>
Riadok 15:
 
== Opakované zneužívanie ==
V 30. rokoch 20. storočia ich šírenie podporoval napr. [[Henry Ford]]. Na rozdúchavanie protižidovských nálad ich používal aj nacistický režim v Nemecku. Nacistická propaganda v Nemecku umožnila, že ''Protokoly sionských mudrcov'' boli využívané ako dôkaz snahy Židov o svetovládu, keď ich niektorí učitelia používali ako súčasť normálneho učiva pre žiakov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Segel | meno = B. W. | autor = | odkaz na autora = | titul = A Lie and a Libel (The History of the Protocols of the Elders of Zion) | vydanie = | vydavateľ = University of Nebraska Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 148 | url = | isbn = 978-0-8032-4243-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
 
V súčasnosti sú Protokoly stále v mnohých krajinách považované za autentické. Ide hlavne o krajiny kriticky naladené proti [[Izrael]]u a [[Židia|Židom]]. Vo viacerých moslimských krajinách ([[Egypt]], [[Sýria]], [[Saudská Arábia]], [[Irán]]) vychádzajú neustále nové preklady a reedície Protokolov, často s odborným komentárom.