Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wikilinky, preklepy Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d referencie|refs= |
||
Riadok 1:
'''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska v roku [[1918]] a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>
| priezvisko = Škvarna▼
== História ==▼
| meno = Dušan▼
V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>▼
| spoluautori = et al.▼
| titul = Lexikón slovenských dejín▼
Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovká]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref
| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín▼
| vydanie = 3▼
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]▼
| miesto = Bratislava▼
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].▼
| rok = 2006▼
| isbn = 80-10-00872-9▼
V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.▼
| počet strán = 381▼
| strany = 329{{--}}330▼
== Referencie ==▼
{{referencie|refs=
| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š▼
<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy
}}</ref>
<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = V R-Š
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1981
| počet strán = 792
| strany = 604
}}</ref>
▲== História ==
▲V [[13. storočie|13. storočí]] postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>
<ref name="DS_1">{{Citácia knihy
▲Ako nové napríklad vznikli počas [[14. storočie|14. storočia]] [[Turčianska stolica|Turčianska]], [[Liptovská stolica|Liptovká]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]], ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Cambel
| meno = Samuel
Řádek 39 ⟶ 55:
| rok = 1986
| počet strán = 534
| strany = 347
}}</ref>
<ref name="SnS">{{Citácia knihy
▲Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Žudel
| meno = Juraj
Řádek 54 ⟶ 70:
}}</ref>
}}
▲Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].
▲V Uhorsku sa postupne počas [[15. storočie|15. storočia]] počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
▲== Referencie ==
== Pozri aj ==
|