Chemická väzba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
d Wikilinky
Riadok 1:
'''Chemická väzba''' je „špeciálnyšpeciálny typ interakcie atómov[[atóm]]ov ([[ión (častica)|iónov]]), ktorý vedie k vzniku [[Chemická zlúčenina|chemickej zlúčeniny]] a určuje jej [[Chemická energia|energiu]], geometrickú štruktúru a iné vlastnosti“vlastnosti.<ref>chemická väzba. In: {{Citácia knihy
| titul = Chemický náučný slovník 1 : Fyzikálna chémia
| odkaz na titul = Chemický náučný slovník
Riadok 9:
| zväzok edície =
| počet strán = 416
| strany = 128{{--}}129
}}</ref>
Riadok 41:
:''Hlavný článok: [[kovalentná väzba]]''
 
Je väzba, na ktorej sa podieľajú každý atóm po jednom elektróne. Podľa rozdielu elektronegativít väzbových atómov - polarity väzby (teda podľa posunutia elektrónového mraku k jednému elektronegatívnejšiemu prvku, resp. podľa iónového charakteru väzby) rozlišujeme väzby na:
* nepolárna kovalentná (0≤Δx<0,4),
* polárna kovalentná (0,4<Δx≤1,7),
Riadok 57:
:''Hlavný článok: [[iónová väzba]]''
 
Elektronegatívnejší prvok si ku sebe pritiahne elektrónový pár až je pritiahnutý do vonkajšej vrstvy. Tak vznikajú opačne nabité časti molekuly: [[katión]] (+) a [[anión]] (-) (spoločný názov [[ión (častica)|ióny]]y). Pôsobením elektrostatických príťažlivých síl opačne elektricky nabitých iónov drží molekula spolu. Niekedy sa nedá vysvetliť vznik iónovej väzby z kovalentnej väzby (napr. iónové komplexy), lebo nevieme presne určiť, z ktorého atómu komplexu by mala vychádzať táto väzba a všetky atómy sú v tomto prípade rovnako rovnocenné. Niekedy totiž môže mať komplex celkový záporný náboj, i keď centrálny atóm je kladne nabitý. Záporný náboj do komplexu prinášajú potom ligandy (napr. F<sup>-</sup>, OH<sup>-</sup>, CN<sup>-</sup> atď.). To je jeden z hlavných dôvodov, prečo niektorí vedci sú zástancovia toho, aby bola iónová väzba považovaná za osobitný druh väzby, teda oddelene od kovalentnej väzby. Iónové zlúčeniny: NaF, NaCl, NaBr, KI, K<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>, ...
 
==== Koordinačná väzba ====
Riadok 67:
:''Hlavný článok: [[kovová väzba]]''
 
Kovová väzba je medzi atómami v [[kryštál]]ovej štruktúre [[kov]]u. Vzniká prekrývaním orbitálov valenčných elektrónov podobne ako kovalentná väzba. Rozdiel je v tom, že atómy kovu majú menej valenčných elektrónov, ako je ich [[koordinačné číslo]]. Podstata kovovej väzby: atómy sú v štruktúre kovu obklopené väčším počtom rovnakých atómov. Pri tomto tesnom usporiadaní dochádza k prekryvu neúplne obsadených valenčných orbitálov a tak sa v dôsledku tohto prekryvu dostávajú elektróny pod spoločný vplyv všetkých okolitých atómov a vytvárajú energetický pás. Atómy, ktorých sa valenčné elektróny dostávajú pod spoločný vplyv, sa menia na katióny. Medzi katiónmi a voľne pohybujúcimi sa elektrónmi pôsobia príťažlivé sily - kovová väzba.
 
== Slabé medzimolekulové pôsobenia ==
Riadok 81:
=== Van der Waalsove sily ===
Van der Waalsové sily sú príťažlivé alebo odpudivé interakcie (sily) medzi molekulami. Sú omnoho slabšie ako kovalentná, či vodíková väzba. Vznikajú najmä v nepolárnych molekulách. Rozlišujeme tri druhy:
* [[Coulombická sila]] je spôsobená polaritou molekúl. Ide o čisto elektrostatický jav. Molekuly sa k sebe natočia opačnými pólmi s elektrickým nábojom (pôsobenie dipól - dipól),
* [[Indukčná sila]] potrebuje pre vznik trvalo polarizovanú molekulu a tá polarizuje aj ostatné molekuly (aj polárne aj nepolárne) (pôsobenie dipól - nepolár),
* [[Disperzná sila]] vychádza z predstavy, že molekula chaoticky kmitá a pri určitom momente sa neutralita poruší a vznikne dipól (pôsobenie nepolár - nepolár).
 
Podľa druhu interagujúcich častíc vyplýva, že najsilnejšia je Coulombická sila, druhá je indukčná sila a naslabšia je disperzná sila.