|
'''Juraj Šaffa''' (* 23. marec 1907 – † 2. február, 1990) bol nositeľ ľudových tradícií a známy ľudový tanečník z Dlhého Klčova. V roku [[1913]] začal navštevovať maďarskú školu, ktorú ukončil v roku 1917. Dvom bratom a dvom sestrám sa bez otca žilo veľmi zle. Patril medzi tých, ktorý ako prvý využíval najnovšie poznatky z chovateľskej práce.
Bol známy pracovitosťou, rozhľadom a dobrou náladou. Aké boli jeho začiatky? Na javisku po prvý raz vystúpil na slávnosti v Podčičve v roku 1965. Do podvedomia milovníkov folklóru sa dostal toho istého roku, keď spolu s Gizelou Frenovou zvíťazili v párovom tanci vo Východnej. Mali veľký úspech a vyhrali prvú cenu bez akejkoľvek prípravy. So svojim tancom prešiel od Sobraniec až po Karlove Vary. PrešielVystupoval nielen celúnaprieč republikurepublikou, ale bol aj dvakrát v Rusku, trikrát v Maďarsku, v Juhoslávii a v Poľsku. Vo svojich začiatkoch účinkoval so súborom Bukovčan, neskoršie Zamutovčanom, Vranovčanom, ZmplínomZemplínom, Železiarom, Šarišanom a ďalšími. PoznaliBol hoznámy ako stále usmiatehousmiaty, z tváre mu žiarilo toľkoplný vitality a optimizmu. akoTypickými upre málokohoneho vidíme.boli Naklobúk na hlave klobúk s dlhým kohútim perom a "čerkajúce" zlaté ostrohy na čižmách nás vždy upútali ako prvé. Zdvihnuté ruky a drobné cifrované krôčiky boli signálom pre primáša hudby roztancovať jeho nohy. Jeho tanec ako sám nazýval "zemplínski, cifrovani, čerkani, čapašovi čardaš," mal u divákov veľký úspech a porotybýval hovysoko oceniliocenený vždy najvyššouaj známkouporotou. ZatlieskalObdivuhodným do rytmu, udrel po sáre čižmy, zaštrngal ostrohami... Akoby každým pohybom striasol zo seba desiatky rokov. A pred očami diváka začala sa odohrávať čarovná premena starca na parobka zo Zemplína. Všetky tieto pohyby i zvuky vzácne ladili a v konečnom dôsledku mal divák dokonalý umelecký zážitok. Mal možnosť vnímaťbol jeho číretanec ľudovéaj umenie priamovo zvysokom prameňaveku.
Tanec, ktorý diváci obdivovali takmer 30 rokov, ho naučil tancovať Pavol Čintala z Božčíc. Najlepšie sa mu tancovalo na melódiu piesne "Počerkaj, pocifruj..." a na pomaly už zabudnutú pieseň "Na bilej pojsceľi, robiľi co chceľi..." Juraj Šaffa najradšej spomínal na svoje vystúpenie v Budapešti v roku 1975, kde vystupoval so súborom Zamutovčan. Mal tam veľký úspech. Bol na neho pyšný aj minister Hagara, ktorý mu zagratuloval a so žartom poznamenal: "Beťar je ten Slovák, čo učí Maďarov tancovať". V roku 1986 Jurovi Šaffovi udelili Zlatú medailu za rozvoj záujmovo-umeleckej činnosti. Osobnosť Juraja Šaffu, no hlavne "original zemplinski, čerkani, cifrovani, čapašovi čardaš," všaksa ostávavýrazne vzapísala do našejfolklórnej pamätihistórie. Je uložený v kultúrnom dedičstve NOC v Bratislave ako tanec, ktorý ocenili a oceňujú veľké osobnosti a znalci nášhoslovenského folklórneho umenia, a ktorý je zdrojom inšpirácie mladej generácie v oblasti folklóru na celom Slovensku.
{{DEFAULTSORT:Šaffa, Juraj}}
|
