Sakralizácia (sociálne vedy): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravený preklep Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
→Posvätné a profánne v sociologickej perspektíve: Émile Durkheim: oprava preklepu Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 14:
== Posvätné a profánne v sociologickej perspektíve: Émile Durkheim ==
Pre dnešné bádanie o sakralizácii ostáva relevantné, navzdory významnej kritike, dedičstvo klasika sociológie Émila Durkheima. Durkheim pristúpil k problematike posvätného zásadne ináč ako [[Rudolf Otto|Otto]] a [[Mircea Eliade|Eliade]]. Nezaujímalo ho ani to, ako človek teologicky prežíva stretnutie s ''numinóznom'', ani to, ako špecificky prežíva svet tzv. "náboženský človek", tj. človek ''archaický''. Išlo mu o otázku, ako sú spoločnosti vnútorne [[Integrácia|integrované]], ako držia pohromade. Aby
V tom je jeho prínos stále živý, aj napriek faktu, že, podobne ako Eliade o veľa neskôr, uveril, že [[Moderná spoločnosť|moderná]] a [[Tradičná spoločnosť|tradičná]] spoločnosť sú zásadne odlíšne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Durkheim|meno=Émile|titul=Společenská dělba práce|vydanie=|vydavateľ=Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK)|miesto=Brno|rok=2004|isbn=8073250411|strany=}}</ref> Tento predpoklad po dnes trocha paralyzuje sociológiu a je dôvodom, prečo [[Bruno Latour]] rozvíja v kontexte sociológie tzv. [[symetrický prístup]] a presadzuje "návrat antropológie z trópov". Lebo antropológia sa tzv. primitívnimi spoločnosťami zaoberala trocha ináč, ako sociológia spoločnosťou modernou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Latour|meno=Bruno|titul=We have never been modern|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Cambridge, Massachusetts|rok=|isbn=0674948386|strany=91-101}}</ref>
|