Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Odpoveďou na tento krok bol v [[Spojené štáty|USA]] začiatok celonárodného lobbistického úsilia za ďalekohľad koordinovaného astronómami. Mnohí astronómovia sa stretli s kongresmanmi a [[senátor]]mi osobne a popri tom sa organizovali kampane v písaní listov zodpovedným štátnikom. [[Národná akadémia vied]] vydala správu zdôrazňujúcu potrebu vesmírneho teleskopu, až nakoniec Senát Spojených štátov súhlasil s priznaním polovice čiastky, ktorú pôvodne kongres zamietol.

Problémy s financovaním viedli k redukciám v projekte. Pôvodne navrhovaný priemer zrkadla sa znížil z {{m|3|m}} na {{m|2.4|m}}. Táto redukcia sa však neuskutočnila len z dôvodu ušetrenia nákladov, ale aj preto, aby sa umožnila kompaktnejšia a efektívnejšia konfigurácia pre technické vybavenie ďalekohľadu. Navrhnutý {{m|0.5|m}} predchodca teleskopu, ktorý mal slúžiť na otestovanie systémov použitých na hlavnom teleskope, bol zrušený. Rozpočtové záležitosti tiež naznačili nutnosť spolupráce s [[Európska vesmírna agentúra|Európskou vesmírnou agentúrou]]. ESA súhlasila s dodávkou niekoľkých prístrojov pre teleskop, medzi inými aj [[solárny panel|solárnych panelov]]. ESA tiež uhradila približne 15 % nákladov za to, že [[Európa|európskym]] astronómovastronómom bude garantovaný aspoň 15 % pozorovací čas na teleskope. Kongres napokon schválil financovanie 36 000 000 [[USD]] na rok [[1978]] a konečne sa mohlo vážne začať s návrhom LST, pričom sa počítalo so štartom v roku [[1983]].<ref>Spitzer, ''History of the Space Telescope'', p. 34.</ref> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80-tych. rokov]] bol teleskop pomenovaný po [[Edwin Powell Hubble|Edwinovi Hubblovi]], objaviteľovi [[Rozpínanie vesmíru|rozpínania vesmíru]].<ref>{{cite web |url=http://hubble.nasa.gov/overview/conception-part3.php |title=The path to the Hubble Space Telescope |publisher=NASA}}</ref>