Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

STScI má na starosti plánovanie pozorovaní, čo je jedna z pomerne náročných úloh.<ref>Primer, Chapter 2.</ref> Hubblov ďalekohľad obieha Zem na nízkej obežnej dráhe, takže je v dosahu raketoplánov, ktorých [[astronaut]]i majú za úlohu opravovanie nefunkčných prístrojov. Znamená to však, že Zem zakrýva množstvo vesmírnych objektov po takmer polovicu obežného času ďalekohľadu. Pozorovania nemôžu prebiehať ani vtedy, keď teleskop prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|JuhoatlantickouJuhoatlantickú anomáliouanomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[radiácia|radiácie]]. Taktiež existujú značne rozsiahle oblasti oblohy (tzv. [[van Allenove radiačné pásy|radiačné pásy]]) v okolí Slnka, [[Mesiac]]a a [[Zem]]e. Rozsah "zakázanej" oblasti v okolí Slnka je až 50°, aby sa OTA nedostala do kontaktu s priamym slnečným svetlom. Z tohto dôvodu je napríklad vylúčené pozorovanie [[Merkúr]]u. Kvôli FGS sa ďalekohľad musí vyhýbať aj svetlu odrazenému od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie týchto dvoch objektov je možné len vtedy, keď je FGS vypnuté. V počiatkoch misie ďalekohľadu slúžili pozorovania Zeme na vyrovnávanie jasových gradientov snímok pre WFPC1. V rovine obežnej dráhy ďalekohľadu existujú však aj tzv. oblasti nepretržitého pozorovania (continuous viewing zone, skrátene CVZ), široké zhruba 90°, v ktorých sa dajú vesmírne objekty pozorovať dlhší čas. Kvôli [[precesia|precesii]] dráhy sa poloha CVZ mení s periódou 8 týždňov. Počas pozorovaní v CVZ môže jas Zeme dosahovať dlhšiu dobu značne veľké hodnoty, pretože [[limbus]] planéty býva v určitých oblastiach CVZ široký až okolo 30°.