Bitka o Stalingrad: Rozdiel medzi revíziami

15. až 17. augusta 1942 začali postupovať na Stalingrad na širokom fronte jednotky nemeckej 4. tankovej a 6. armády. [[23. august]]a [[1942]] sa XIV. tankový zbor 6. armády prebil cez [[Don]] a severne od Stalingradu v oblasti [[Paňšino]]&nbsp;–&nbsp;[[Verťačij]]&nbsp;–&nbsp;[[Peskovatka]] prenikol pozíciami sovietskej [[Sovietska 4. tanková armáda|4. tankovej]] a 62. armády. Okolo 17. hodiny večer dosiahli Nemci v blízkostí dedín [[Latoškina]], [[Akatovka]] a [[Rynok]] predmestia Stalingradu, len 2{{--}}{{km|3|m}} od [[Stalingradský traktorový závod|traktorového závodu]]. Na oslabenom úseku pri Gumrackom letisku, kadiaľ postupovala nemecká [[16. tanková divízia Wehrmachtu|16. tanková divízia]], boli Sovieti nútení zaujať obranu provizórnymi silami. Bol to hlavne [[1077. protilietadlový delostrelecký pluk]], ktorý bol zložený z 2/3 z mladých žien dobrovoľníčiek továrne [[továreň Červené barikády|Červené barikády]]. Na pomoc im prišiel aj oddiel frekventantov vojenských učilíšť a časti [[10. strelecká divízia NKVD|10. streleckej divízie NKVD]]. Protilietadlový pluk, ktorého kanóny [[85 mm protilietadlový kanón M1939 (52-K)]] mohli viesť účinnú paľbu po nemeckých tankoch však nemal zatiaľ žiadne skúsenosti s bojom proti pozemným cieľom. Jednotka však dostala rozkaz držať svoje pozície za každú cenu. Na blížiace sa tanky spustili batérie silnú paľbu a odrazil niekoľko útokov, aj keď útočníkom nespôsobili nijak vážne straty<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Paul Carell|Carell, P.]]|titul=Stalingrad: Sláva a pád 6. armády|miesto=Praha|vydavateľ=Naše Vojsko|rok=1994|strany=87}}</ref>. Obsluhy jednotlivých batérií však za svoje odhodlanie neustúpiť zaplatili krutú daň. Nemecké tanky nakoniec postaveniami 1077. pluku prenikli, predtým však boli nútené likvidovať postavenia protilietadlových kanónov jedno po druhom. Ich obsluhy viedli paľbu po nemeckých obrnencoch až dokým nebolo aj posledné z ich 37 postavení zničené. Do večera predvoj 6. armády dosiahol pravý breh [[Volga|Volgy]] a oddelili tak 62. armádu od vojsk na jej pravom krídle. Počas bojov pred Stalingradom v tomto období padol španielsky komunistický emigrant [[Rubén Ruiz Ibárruri]].▼

23. augusta sa okolo 16. hodiny začal silný nálet na Stalingrad, ktorý pokračoval až do polnoci. Celkovo sa náletov zúčastnilo asi 600 lietadiel, prišlo pri tom o život najmenej 40 000 civilistov<ref>Werth, A., 1968,''Od paktu po Stalingrad.'' Bratislava, Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 470</ref>. Po nálete sa z rozbombardovaných rezervoárov na brehoch Volgy rozliala horiaca [[nafta]] aj po rieke. Jednou z príčin vysokého počtu civilných obetí bol Stalinov rozkaz, ktorý zakazoval rozsiahlu evakuáciu obyvateľstva z mesta, vo viere, že ich prítomnosť zvýši odhodlanie bojovať, najmä v jednotkách miestnej domobrany.▼