Fridrich II. (Prusko): Rozdiel medzi revíziami

Na nátlak svojho otca si roku [[1733]] musel vziať [[ElisabethAlžbeta ChristineKristína vonBrunšvicko-Bevernská|Alžbetu Kristínu BraunschweigBrunšvicko-BevernBevernskú]], vzdialenú príbuznú [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

Čoskoro sa proti nemu vytvorila koalícia [[Rusko|Ruska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Francúzsko|Francúzska]], ku ktorej sa neskôr pridalo aj [[Sasko]] a [[Švédsko]]. Fridricha II. podporovalo iba Anglicko. V roku [[1756]] prepadol Sasko, a začal [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnú vojnu]]. Akcie spojencov proti nemu neboli dobre koordinované a tak bol schopný presúvať svoje sily na najviac ohrozené miesta. Takýto spôsob boja si vyžadoval neobyčajnú schopnosť [[manéver|manévrovať]] a [[taktika|taktizovať]]. Rakúske a ruské armády síce viackrát zvíťazili nad pruskými silami a načas obsadili dokonca aj [[Berlín]], ale Fridrich aj po týchto neúspechoch vzdoroval koalícii neobyčajne húževnato a spôsobil jej niekoľko citeľných porážok. Dňa [[5. december|5. decembra]] [[1757]] dosiahol svoje najslávnejšie víťazstvo nad početnejším vojskom Rakúšanov v [[bitka pri Leuthene|bitke pri Leuthene]] (teraz [[Lutynia]] v [[Poľsko|Poľsku]]). Táto bitka sa zapísala do dejín vojenstva ako klasický príklad taktiky útočného manévru - takzvaného kosého šíku. V priebehu bitky podnikol riskantný a mimoriadne zložitý manéver, ktorým počas dvoch hodín zatočil pruské voje o 90 stupňov na sever a zostavil svoj kosý šík v troch sledoch, pravým krídlom stupňovite napred a ľavým zadržaným. Išlo skutočne o majstrovský kúsok. keďže pohyboval 10 km dlhými líniami s 10 tisíc mužmi, v pahorkovitom teréne, v blízkosti nepriateľa, ktorý naňho mohol kedykoľvek zaútočiť, pričom bolo treba dodržiavať vzdialenosti medzi krídlami a líniami. Takto sformovanými jednotkami Fridrich napadol ľavé krídlo rakúskej armády a porazil ju. Ďalej vybojoval niekoľko víťazstiev, ale v [[bitkaBitka pri KunnersdorfeKunersdorfe|bitke pri KunnersdorfeKunersdorfe]] ho porazili spojené rakúsko-ruské vojská. Sériu neúspechov zastavili Angličania, ktorí na mori porazili Francúzsko a smrť cárovnej [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbety I.]], po ktorej sa na trón dostal [[Peter III. (Rusko)|Peter III.]], ktorý bol obdivovateľom Fridricha a okamžite zastavil vojenské akcie proti Prusku. Mocenské postavenie Pruska sa tak zlepšilo. Celková vyčerpanosť obidvoch bojujúcich strán mala za následok podpísanie mieru. [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]] sa udržalo medzi európskymi veľmocami a bolo konkurentom [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]. Vo [[vojna o bavorské dedičstvo|vojne o bavorské dedičstvo]] ([[1778]]/[[1779]]) prekazil snahu [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II. Habsburského]] vymeniť [[Belgicko]] za veľké časti Bavorska. Ako protiváhu katolíckych habsburských území v nemeckej ríši, inicioval vytvorenie tzv. Kniežacieho spolku ([[1785]]) viacerých [[protestantizmus|protestantských]] nemeckých kniežatstiev, ktorý ale v roku [[1790]] zanikol.