Verzia z 09:20, 10. október 2015 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 144 editací d Disambig: 2x: Tvarožná → Tvarožná (okres Kežmarok), Mlynica → Mlynica (obec); typog.; drob. ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 14:23, 18. august 2018 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací →‎top: typo gram
Riadok 3: Vznikol zo Spoločenstva spišských Sasov, ktorým uhorský kráľ [[Štefan V. (Uhorsko)\|Štefan V.]] udelil v roku 1271 rozsiahle privilégiá, vlastnú samosprávu so sídlom v [[Levoča\|Levoči]], súdnictvo a pod. Územný rozsah Spoločenstva sa ~~postupom času~~časom menil, pôvodne doň patrila aj Levoča a [[Kežmarok]], v roku 1344 sa už v historických záznamoch spomína ako Spolok (Zväz) 24 spišských miest, do ktorého patrili: [[Spišská Nová Ves]], [[Spišské Vlachy]], [[Spišské Podhradie]], [[Poprad]], [[Veľká]], [[Spišská Sobota]], [[Stráže pod Tatrami]], [[Matejovce (Poprad)\|Matejovce]], [[Spišská Belá]], [[Vrbov]], [[Ľubica (okres Kežmarok)\|Ľubica]], [[Ruskinovce]], [[Tvarožná (okres Kežmarok)\|Tvarožná]], [[Spišský Štvrtok]], [[Iliašovce]], [[Žakovce]], [[Hrabušice]], [[Kurimany]], [[Mlynica (obec)\|Mlynica]], [[Veľký Slavkov]], [[Odorín]], [[Harichovce]], [[Bystrany]] a [[Vlkovce]]. Provincia sa riadila osobitným spišským právom ([[Zipser Wilkür]]), mestá boli vyňaté z právomoci [[Spišská župa\|Spišskej stolice]]. Provincia sa v roku 1412 v dôsledku [[Spišské starostovstvo\|spišského zálohu]] rozpadla na [[Provincia 11 spišských miest\|Provinciu 11 spišských miest]] a [[Provincia 13 spišských miest\|Provinciu 13 spišských miest]].

Provincia 24 spišských miest: Rozdiel medzi revíziami