Obrnený transportér: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎Dizajn: typo, replaced: Narozdiel → Na rozdiel
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
 
Riadok 2:
'''Obrnené transportéry''' (skrátene '''OT''', {{eng|Armoured Personnel Carrier, APC}}) predstavujú kategóriu [[obrnené vozidlo|obrnených vozidiel]] určených na prepravu [[pechota|pechoty]] na [[bojisko|bojisku]]. Základnú výzbroj obrnených transportérov tvoria spravidla [[guľomet]]y, no môže byť doplnená o ďalšiu špecializovanú výzbroj ([[mínomet]]y, riadené protitankové strely a i.). Na pohon sa používajú pásové aj kolesové [[podvozok|podvozky]].
 
Obrnené transportéry sa postupom časučasom stali jednou zo základných súčastí výzbroje moderných [[armáda|armád]]. Medzi dnes používané typy patria [[M113]] ([[Spojené štáty|USA]]), [[FV431]] ([[Spojené kráľovstvo]]), [[Véhicule de l'Avant Blindé|VAB]] ([[Francúzsko]]), vozidlá série [[BTR]] ([[Sovietsky zväz]]/[[Rusko]]), [[Boxer MRAV|Boxer]] ([[Holandsko]]/[[Nemecko]]), [[TATRAPAN]] ([[Slovensko]]) a i.
 
== História ==
[[Súbor:British Mark IX Armoured Personnel Carrier.jpg|thumb|left|Britský obrnený transportér Mark IX]]
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola do bojov nasadená nová kategória vojenských vozidiel – [[tank]]y. Krátko po prvom bojovom nasadení ich začali vojaci využívať na prepravu po bojisku. No táto [[taktika]] bola neprimerane riskantná, keďže [[vojak|vojaci]] na [[korba|korbách]] tankov boli ľahko zraniteľní (aj tak sa ale možno s prepravou pechoty na korbách tankoch stretnúť aj v neskorších i súčasných konfliktoch). Preto sa začalo s vývojom obrnených vozidiel, ktoré by slúžili na prepravu vojakov na bojisku. Ako prvý vznikol upravený britský tank [[Mark V]] avšakale za prvý obrnený transportér sa považuje [[Mark IX]] vyvinutý v roku [[1918]].
 
V časoch [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa používali v roli obrnených transportérov polopásové vozidlá ako americký [[M3]] či nemecký [[SdKfz 251]]. Ďalší pokrok predstavoval britský [[Universal Carrier]] vyrábaný do roku [[1960]]. Síce počas 2. svetovej vojny nedošlo k zavedeniu do výzbroje žiadneho špecializovaného obrneného transportéra, no skúsenosti s novým spôsobom vedenia boja jednoznačne dokázali nutnosť vývoja takýchto vozidiel.
Riadok 16:
Väčšina obrnených transportérov má [[Vznetový motor|dieselovú pohonnú jednotku]], často prevzatú z civilných nákladných vozidiel alebo [[autobus]]ov (americký OT M113 má motor od firmy [[General Motors]] ktorý sa používa aj v autobusoch).
 
Rozšírenou vlastnosťou medzi obrnených transportérov je schopnosť plavby. Vozidlá s pásovým podvozkom sú vo vode poháňané pohybom pásov, zatiaľčozatiaľ čo vozidlá s kolesami majú vodné trysky. Prekonanie vodných plôch vyžaduje vhodné vstupné aj výstupné body, pričom rýchlosť plavby sa pohybuje v rozmedzí 3    {{km|6 km|m}}/h.
 
[[Pancierovanie]] obrnených transportérov pozostáva z [[oceľ|ocele]] alebo [[hliník]]a. Jeho úlohou je ochrana posádky pred ľahkými paľnými zbraňami a šrapnelmi. Na rozdiel od BVP obrnené transportéry neposkytujú adekvátnu ochranu voči [[protitanková zbraň|protitankovým zbraniam]]. Niektoré modely poskytujú ochranu aj proti účinkov [[ZHN|zbraniam hromadného ničenia]].
 
Výzbroj pozostáva spravidla z [[guľomet]]ov kalibru 7,62    {{mm|14,.5 mm|m}}, no niektoré vozidlá sú vyzbrojené aj malokalibrovými automatickými [[kanón]]mi. Zbrane sú voľne pripevnené na korbe alebo sa nachádzajú vo veži. Z dôvodu ochrany posádky sa aj pri nechránených palebných stanoviskách používajú jednoduché pancierové veže a v súčasnosti dochádza k zavádzaniu diaľkovo ovládaných veží. Z dôvodu potreby väčšej palebnej sily môžu byť OT vyzbrojené aj [[granátomet]]mi či [[mínomet]]mi. Ruský model BTR-90 disponuje aj protitankovými raketami, čo mu dáva možnosť vedenia boja s ťažkou obrnenou technikou protivníka.
 
== Iné projekty ==