Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
mínus štátne znaky a iné symboly, formulácia
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 3:
 
== Počiatky cirkevnej štruktúry na území Slovenska ==
Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry nezávislej od iného štátu pochopil už knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]], vládca [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. Asi v roku [[861]] sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v [[Rím]]e s prosbou o zaslanie [[učiteľ]]ov, ktorí by mohli vychovať lokálnych [[kňaz]]ov, aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval a tak sa Rastislav obrátil s rovnakou prosbou na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]]. Ten mu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu vierozvestov [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Metodovi sa podarilo dosiahnuť, že okolo roku [[880]] bolo v [[Nitra|Nitre]] zriadené samostatné biskupstvo a zároveň pápež vyhlásil Veľkú Moravu za léno [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s [[Východofranská ríša|Východofranskou ríšou]].
 
== Situácia po vzniku Česko-Slovenska ==
Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého [[Uhorsko|Uhorska]]. Preto po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] Slovensko netvorilo cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.
 
Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci.
Československá vláda v [[Praha|Prahe]] dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, nakoľko nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do [[Maďarsko|Maďarska]], kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa [[Augustín Fischer-Colbrie|Augustína Fischera-Colbrieho]]. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.
 
Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov -  – [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťku]] pre [[Biskupstvo Nitra|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha |Mariána Blahu]] pre [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.
 
Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa [[29. máj]]a [[1922]] stala [[Trnavská apoštolská administratúra|apoštolskou administratúrou]]. Za administrátora so sídlom v [[Trnava|Trnave]] bol vymenovaný [[Pavol Jantausch]], vysvätený za biskupa v roku [[1925]]. Apoštolským administrátorom v [[Biskupstvo Rožňava|Rožňave]] sa v roku 1925 na krátko stal biskup [[Jozef Čársky]], ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do [[Arcibiskupstvo Košice|Košíc]]. V roku [[1928]] bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup [[Michal Bubnič]]. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.
Riadok 19:
 
== Zmeny v období od 2. svetovej vojny po súčasnosť ==
Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku 1977, a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František Tomášek (kardinál)|František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa.
 
Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.
Riadok 44:
 
{{Slovenské rímskokatolícke provincie}}
 
[[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku| ]]
[[Kategória:Rímskokatolícke provincie na Slovensku| ]]