Šarišská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Dejiny: wikilinky |
|||
Riadok 33:
Hranice Šariša sa ustálili v 14 storočí, neisté boli so Spišskou stolicou v oblasti [[Vyšný Slavkov|Vyšného a Nižného Slavkova]] a s Abovskou stolicou, pokiaľ ide o príslušnosť [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]]. Hranice so Zemplínskou stolicou sa výraznejšie zmenili 1882 ([[Ďurďoš]] a ďalších 10 dedín sa pripojilo k Šarišu a 5 iných dedín k Zemplínskej stolici).
Najstaršie doklady o pravekom osídlení Šariša sú z [[paleolit]]u (dolina Torysy). Významnejšie sú výšinné sídliská obyvateľmi [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] v povodí [[Torysa (rieka)|Torysy]] z [[neolit]]u. [[Skupina východoslovenských mohýl|Východoslovenské mohyly]] (Kurima, Giraltovce, Radoma a iné) svedčia o hustom osídlení územia medzi [[Topľa|Topľou]] a [[Ondava|Ondavou]] v [[eneolit]]e. V strednej [[Bronzová doba|bronzovej dobe]] prenikol do Šariša a južnejšej časti Košickej kotliny ľud [[Pilinská kultúra|pilinskej kultúry]]. [[Kelti]] sa usadili iba v južnejšej úrodnejšej časti, ktorá bola osídlená už v prvých storočiach nového letopočtu.
Najstaršie [[Slovania|slovanské obyvateľstvo]] preniklo do Šariša zo severu koncom 4. storočia. Najstaršia slovanské sídlisko sa zachovalo v katastrálnom území [[Veľký Šariš|Veľkého Šariša]].
|