Francis Poulenc: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
klavírista sa píše s dlhým í |
→Osobnosť: wl |
||
Riadok 26:
== Osobnosť ==
Poulenc bol človek zvláštneho vtipu a duchaplnosti. Výzorovo pôsobil komicky a dokonca sa i podobal na jedného vtedajšieho francúzskeho komika. Jeho súkromný život bol pestrý. Poulenc bol [[homosexuál]] a netajil sa tým.<ref>[http://www.glbtq.com/arts/poulenc_f.html], glbtq.com, Champagne, Mario (2002), "Poulenc, Francis"</ref>. Jeho prvým dlhodobým partnerom bol [[maliar (umelec)|maliar]] [[Richard Chanlaire]]. Vzťahy s ďalšími mužmi (medzi inými s barytonistom Pierrom Bernacom, pre ktorého napísal niekoľko diel), zostávajú zahalené rúškom tajomstva. Mal však vzťahy i so ženami, zamýšľal sa oženiť s dlhoročnou priateľkou Raymonde Linossierovou, čomu však zabránila jej smrť.
Poulencov život ovplyvnilo niekoľko tragédií, pri ktorých prišiel o blízkych priateľov, najprv o spisovateľa Raymonda Radigueta, ktorý zomrel na [[týfus]], a neskôr skladateľa Pierre-Octava Ferrouda, ktorý zahynul pri autonehode. Tieto tragické udalosti Poulenca mimoriadne silno poznačili, čo nakoniec viedlo k tomu, že sa obrátil na katolícku vieru, ktorú stratil v mladosti. To sa odrazilo i na skladateľovej tvorbe. V roku 1950 sa hudobný kritik [[Claude Rostand]] vyjadril o Poulencovi, že je to „napoly chuligán, napoly mních“ ("''le moine et le voyou''"). Tento výrok sa okamžite vžil a dnes sa nezabudne pripomenúť v žiadnej Poulencovej biografii. Upozorňuje totiž na zvláštnu polarizáciu skladateľovej osobnosti i jeho diela.
| |||