Adolf von Baeyer: Rozdiel medzi revíziami

'''Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer''' (* [[31. október]] [[1835]], [[Berlín]] – † [[20. august]] [[1917]], [[Starnberg]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[chemik]]. Nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] ([[1905]]) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách.

Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na [[Humboldt-Universität zu Berlin|Berlínskej Univerzite]]. Neskôr sa presťahoval do [[Heidelberg|Heidelbergu]], kde študoval chémiu s [[Robert Bunsen|Robertom Bunsenom]]. Tam pracoval hlavne v laboratóriu [[Friedrich August Kekulé von Stradonitz|Augusta Kekulého]]. V roku 1858 získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil [[Justus von Liebig|Justusa von Liebig]]a na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.

Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinyrastlinného farbiva [[dye indigo]], vynájdenie [[fenolftaleín]]u, výskum v oblasti [[acetylén]]ov, objasnenie ionizácie solisolí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním [[kyselina barbiturová|kyseliny barbiturovej]]). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom [[indol]]u v roku [[1869]] po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.

V roku 1872 experimentoval s [[Fenol|fenolom]] a [[Formaldehyd|formaldehydom]], alez ktorých roku [[1907]] [[Leo Hendrik Baekeland|Leo Baekeland]] ako prvý syntetizoval [[bakelit]].