Majstrovstvá sveta v šachu: Rozdiel medzi revíziami

 

* '''1. Pásmový turnaj'''. Najnižšia súťaž, do ktorej nominovali účastníkov národné šachové zväzy, väčšinou na základe výsledkov národných majstrovstiev.

* '''2. Medzipásmový turnaj'''. Do medzipásmového turnaja sa postupovalo podľa postupového kľúča, ktorý určila FIDE (obvykle prví dvaja z pásmového turnaja). Prvý medzipásmový turnaj sa hral v roku [[1948]] v [[Saltsjöbadene]]. V rokoch [[1948]] – [[1970]] sa hral jeden medzipásmový turnaj. Tento turnaj bol však veľmi dlhý, lebo na ňom štartovalo 20 – 24 hráčov. V rokoch [[1973]] – [[1987]] sa hrali 2 – 3 medzipásmové turnaje. V rokoch [[1990]] – [[1993]] sa hral opäť iba jeden medzipásmový turnaj, ale [[Švajčiarsky systém (šach)|švajčiarskym systémom]] na 13 kôl.

* '''3. Turnaj kandidátov MS''', neskôr '''zápasy kandidátov MS'''. Prvý turnaj kandidátov sa hral v roku [[1950]] v [[Budapešť|Budapešti]]. V roku [[1965]] nahradili turnaj kandidátov zápasy kandidátov, v ktorých hralo 8 postupujúcich z medzipásmového turnaja vyraďovacím systémom. V roku [[1985]] sa hral hybridný systém. Najskôr sa 16 hráčov stretlo v turnaji a prví štyria potom hrali vyraďovacie zápasy.

* '''4. Zápas o titul MS'''. Víťaz turnaja (zápasov) kandidátov mal právo zohrať zápas s úradujúcim majstrom sveta o titul. Prvý povojnový zápas o titul MS zohrali [[ZSSR|sovietski]] veľmajstri [[Michail Moisejevič Botvinnik|Michail Botvinnik]] a [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] v [[Moskva|Moskve]] v roku [[1951]]. Zápasy o titul MS sa hrali v rokoch 1951 – [[1972]] na 24 partií, pričom majstrovi sveta stačil na udržanie titulu aj nerozhodný výsledok 12:12. Do roku [[1961]] mal majster sveta v prípade porážky nárok na odvetný zápas, ktorý sa hral rok po prvom zápase. V rokoch [[1978]] – [[1984]] sa hralo na šesť výhier jedného zo súperov (remízy sa nepočítali). Od roku [[1985]] sa hralo znovu na 24 partií.

 

 

* V roku [[1975]] sa zápas vôbec nehral. Majster sveta Fischer sa s FIDE nedohodol na podmienkach zápasu a odmietol nastúpiť. Za majstra sveta bol bez boja vyhlásený víťaz zápasov kandidátov [[Anatolij Karpov]].

* V roku [[1985]] bol zápas [[Anatolij Karpov]] – [[Garri Kimovič Kasparov|Garri Kasparov]] za stavu 5:3 (=40) pre Karpova z rozhodnutia predsedu FIDE [[Florencio Campomanes|Florencia Campomanesa]] predčasne ukončený kvôli jeho neúmernej dĺžke a jeho výsledok anulovaný. Nový zápas sa hral ešte toho roku podľa staronových pravidiel na 24 partií.