Tiberius (cisár, 1. storočie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 50:
=== Sejanus (23 – 31) ===
[[Lucius Aelius Sejanus]] pochádzal z mesta Volsinii ležiacom v Etrúrii. Spoločne so svojim otcom velili pretoriánskej garde do roku 15, kedy Sejanov otec, Lucius Seius Strabo, bol povýšený do funkcie správcu provincie Egypt. Sejanus sa teda stal jediným veliteľom gardy a začal si užívať výhody, ktoré z tohto postu plynuli. Predovšetkým to boli konexie s mnohými významnými senátormi v Rímskom senáte. Dokonca ešte v rokoch 1 pred Kr. – 4 po Kr. sa zúčastnil na východných ťaženiach spolu s Augustovým adoptovaným synom Gaiom Caesarom. Kombináciou energickej vytrvalosti, pätolizačstva a falošnými prejavmi vernosti sa Sejanus stal Tiberiovým najbližším priateľom a osobným poradcom. Tiberius tiež povolil Sejanovi, aby zhromaždil všetkých deväť pretoriánskych kohort a umiestnil ich do tábora ležiacom vo vnútri hraníc hlavného mesta. Postupom časuČasom sa stal Sejanus mimoriadne vplyvným človekom a na verejných miestach sa začali stavať sochy s jeho podobizňou. Samotný cisár Tiberius ho otvorene označoval za ´´ partnera ´´ a slepo mu dôveroval. Sejanus však mal svoje vlastné plány.
 
Navonok konal ako Tiberiov priateľ, no v skutočnosti robil všetko preto, aby podkopal Tiberiovu autoritu. Keď Tiberiov syn Drusus zistil čo sa deje, chcel uviesť veci na pravú mieru. To sa mu ale nikdy nepodarilo. V roku 23 ho Sejanus spoločne s Drusovou manželkou Livillou dali otráviť. Nasledovali útoky na priateľov Tiberiovej bývalej manželky Agrippiny, ktorí boli umelo obviňovaný zo zrady a urážky majestátu. Na Tiberiov rozkaz boli postupne všetci spomínaní popravení. Podľa starorímskeho vzdelanca a kronikára Tacita to bolo vykonané nie na Tiberiov, ale na Sejanov priamy rozkaz. V roku 25 požiadal Sejanus Tiberia o povolenie vziať si za manželku Livillu. Tiberius to však razantne odmietol. Tento ťah teda Sejanovi nevyšiel, ale ´´ hra pokračovala ďalej´´. O rok neskôr, teda v roku 26, sa Tiberius rozhodol nadobro opustiť Rím a dožiť svoj život na ostrove Capri. Spravil tak vraj predovšetkým na Sejanovo odporučenie. V tejto dobe bol už z Tiberia zatrpknutý starý muž, ktorý trúchlil nad žalostným vývojom svojej vlády. Vlády, po ktorej nikdy v skutočnosti netúžil a bola mu nanútená. Od tejto doby riadil štát len písomnými nariadeniami.
Riadok 65:
Sejanova aféra cisára Tiberia veľmi deprimovala. Jeho najbližší priateľ a spolupracovník ho zradil. Komu mohol v takejto situácii teraz veriť? Tiberius ešte viac zatrpkol, uzavrel sa do seba a tým ešte viac izoloval pred okolitým svetom. Plán jeho pripravovaného návratu späť do Ríma a verejného života teda definitívne stroskotal. Štát síce naďalej riadil písomnými príkazmi, no boli to práve Augustove politické opatrenia, ktoré zabezpečili štátnej správe v ríši hladký priebeh. Tiberius podľa niektorých správ trávil svoj čas sexuálnymi perverznosťami. Taktiež sa prehĺbila jeho paranoja a podozrievavosť voči iným osobám. Dlhé hodiny trávil osamote, trúchliac nad smrťou svojho syna Drusa. O to kto nastúpi na trón po jeho smrti sa príliš nestaral. Nekládol tomu až taký význam ako jeho otec Augustus. Mohlo za to predovšetkým jeho celkové sklamanie a nezáujem o vonkajší svet v posledných rokoch jeho života. Predsa len však počítal s budúcnosťou ríše. Do jej čela sa mali postaviť jeho dvaja vnuci, Gaius Caligula (Germanicov syn) a [[Tiberius Gemellus]] (Drusov syn).
 
Tiberius zomrel potichu vo svojej vile pri dedinke Misenum 16. marca roku 37. Mal presne 78 rokov a päť mesiacov. Existujú dohady, že Caligula dal starnúceho cisára zavraždiť. Neboli však objavené žiadne dôkazy. Napriek tomu sa táto myšlienka javí ako celkom reálna vzhľadom na Caligulovu mravnú skazenosť. Úroveň Tiberiovej nepopularity v nižších aj vyšších spoločenských triedach dosiahla v tejto dobe obrovské rozmery. Potvrdzujú to aj fakty, že po prevoze jeho tela do Ríma mu senát odmietol vzdať božské pocty a ulice zaplnil ľud vykrikujúc ´´ Tiberia do [[Tiber|Tibera]]a ´´. Tam sa totiž hádzali telá zločincov. Označiť Tiberia za zločinca je však viac ako trúfalé. Jeho postavenie vo funkcii imperátora ríše bolo už od samotného začiatku veľmi neprajné. Augustus mu síce zanechal na pohľad rozkvitnuté impérium, ktorého moci sa nič nevyrovná, no pravda bola oveľa rozdielna. Augustova nákladná politika totiž takmer úplne vyprázdnila štátnu pokladnicu. A taký kolos akým bola v tej dobe Rímska ríša sa bez finančnej podpory nezaobíde. Rímske légie síce budili strach u svojich nepriateľov, no tak isto budili strach u Tiberia. Ten totiž nemal dostatok peňazí na vyplácanie ich žoldu. Légie sa mohli teda kedykoľvek obrátiť na samotný Rím, čo sa, ako už bolo spomenuté, aj naozaj stalo. Tiberiovi sa našťastie podarilo povstanie vlastných vojsk zatlačiť bez akéhokoľvek značného vplyvu na chod štátu samotného. Tiberius však stále potreboval získať peniaze na udržanie vnútorného poriadku. Odmietol ale navrhované všeobecné zvýšenie daní, čo potvrdil aj svojim výrokom ´´ Dobrý pastier smie svoje ovce strihať, nie stŕhať z nich kožu ´´. Nanešťastie, ľud mu to nepripočítal k dobru a o to väčšmi mu vyčítali zastavenie všetkých hier a veľkých stavieb v ríši. Tiberius tak učinil z dôvodu ohromnej finančnej náročnosti. Naopak vrchnú sféru spoločnosti si znepriatelil hlavne nepriateľstvom k opozícii a zavedením dane z prepychu.
 
== Tiberius a Rímska ríša ==