Pamäť (psychológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.40.84.153 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od BT |
typo gram |
||
Riadok 4:
Pamäť je možné definovať rôznym spôsobom. Vo všeobecnosti je to proces, dynamický mechanizmus zapamätávania (vštepovania, kódovania), vybavovania (reprodukcia a znovupoznanie) a uchovávania (uskladnenia) informácií, s ktorými človek prichádza do kontaktu. Experimentálne je pamäť najrozpracovanejšou problematikou kognitívnej psychológie. Existuje viacero druhov pamäti, pamäť môžeme rozlišovať podľa štádií pamäťového procesu, podľa času potrebného na uchovanie informácii alebo podľa typu informácií, ktoré naša pamäť ukladá. Základné rozlíšenie však rozdeľuje pamäť podľa trvanlivosti a kódovania. Tu rozlišujeme senzorickú pamäť, krátkodobú pamäť a dlhodobú pamäť. Pamäť úzko súvisí s [[pozornosť]]ou, [[myslenie|myslením]] a [[učenie|učením]].
Jedine vďaka dlhodobej pamäti sme schopní pamätať si a vybavovať spomienky, myšlienky a vedomosti potrebné k nášmu životu. Zapamätávanie ale aj vybavovanie ovplyvňujú často emócie, naša osobnosť, tzv. „spúšťače“ v konkrétnej situácii, ktoré umožnia vybaviť si aj zdanlivo zabudnuté informácie. Pamäť je veľmi krehká, môže byť poškodená napr. poranením mozgu, encefalitídou, alkoholizmom, pôsobením elektrošokov. Z fyziologického hľadiska vo fáze kódovania je aktívnejšia ľavá hemisféra, kým pri vybavovaní informácií pravá hemisféra mozgu. Dlhodobá pamäť podľa výskumov sídli v strednej oblasti spánkového laloku v hipokampe. Krátkodobá pamäť zase v prefrontálnych lalokoch umiestnených tesne za čelom.
== Procesy pamäte ==
# zapamätávanie (vštepovanie)
# vybavovanie (reprodukcia a znovupoznanie)
# uchovávanie (podržanie, uskladnenie)
=== Zapamätávanie ===
Riadok 21:
# ''názorné'' – pomocou predstáv, ale i reálnych vnemov
# ''emocionálne'' – pre zapamätanie použijeme emóciu, alebo cit.
Základom zapamätávania je utváranie dočasných nervových spojov trvajúcich niekoľko sekúnd, ktoré sa môžu neskôr oživovať. Pri kódovaní informácie do pamäte sa informácia ukladá do pamäte vo forme určitého kódu, zrakového alebo akustického, čuchového a pod. Experimenty pána Conrada ukázali, že pre krátkodobú pamäť má význam skôr akustické kódovanie (zrakové kódovanie je prchavejšie). Tiež sa dokázalo, že akustické kódovanie je významnejšie ako [[sémantika|sémantické]] (zapamätávanie slovami, významom). Napr. keď sa snažíme zapamätať si telefónne číslo zakódujeme si ho ako zvuky názvov čísiel pravdepodobnejšie ako zrakovú predstavu daných čísiel alebo ako ich význam. Naopak, do dlhodobej pamäte sa informácie lepšie uchovávajú sémanticky, čiže na základe významu slov. Napr. keď sa učíme, musíme nad tým premýšľať aby sme dosiahli uskladnenie informácie do dlhodobej pamäte. Avšak, ukladanie informácií do dlhodobej pamäte sa uskutočňuje aj inými cestami.
=== Vybavovanie ===
Vybavovanie je vlastne získanie prístupu k informácii, ktorá bola v pamäti už raz uložená. Platí, že čím viac informácií si musíme v ten istý čas vybaviť, tým je naše vybavovanie pomalšie. Vybavovanie si informácií môže prebiehať paralelne – čiže súčasne sa vybavia všetky informácie, alebo sériovo – jedna po druhej.
Druhy vybavovania :
# reprodukcia – doslovné zopakovanie bez pomoci, je to aktívne vybavenie si, ktoré si žiada vôľovú snahu. Napríklad keď v teste nemáme možnosti, ale odpovede máme písať celou vetou.
# rekognícia – znovupoznanie. V teste máme možnosti a keď spoznáme tú správnu, označíme ju. Znovupoznanie je oveľa ľahšie, ale môže nás aj veľmi ľahko pomýliť. Je to opätovné vnímanie toho, čo sme už predtým vnímali.
Pri zapamätávaní sú dôležité nervové spoje ktoré sa vytvárajú a neskôr obnovujú. Práve obnovovanie prv utvorených dočasných spojov pri zapamätávaní je fyziologickým základom vybavovania.
=== Uchovávanie ===
Je to zložitý dynamický proces osvojovania a prepracovávania pamäťového materiálu. Podľa niektorých má uchovávanie výberový charakter. To znamená že skutočne dlhodobo si človek zapamätá len to, čo je pre neho nejakým spôsobom osobne významné, spojené s jeho potrebami, záujmami, cieľmi, emóciami. Tzv. Penfieldova teória permanentnej pamäte hovorí, že človek si pamätá všetky zakódované informácie v CNS, ale nie je schopný uvedomiť si ich všetky, len tie, ktoré majú pre človeka zmysel.
== Zabúdanie ==
Riadok 45:
* [[Represia]] – ide o [[Freud]]ov obranný mechanizmus, vytesnenie nepríjemných psychických obsahov mimo vedomia. Čiže nejde o zabudnutie ako také.
* [[Straty vodítok]] – vychádza z predpokladu že informácie v dlhodobej pamäti sú triedené do kategórií a prepojené do sémantických sietí, preto je ich vybavovanie rýchlejšie. Príčinou zabúdania je potom to, že sa ju v sieti nepodarí nájsť.
* [[Teória transformácie stopy]] – skreslenie pamäťovej stopy, dotváranie zabudnutých častí.
== Rozlíšenie krátkodobej (pracovnej) a dlhodobej pamäte ==
Aj keď v zásade rozlišujeme 3 základné druhy pamäte, rozlíšenie pracovnej a dlhodobej pamäte je potrebné z toho dôvodu, že pamäťové procesy, aj keď fungujú súčasne, nefungujú vždy rovnakým spôsobom.
Zjednodušene povedané, pracovná pamäť je používaná vtedy, keď sme nútení zapamätať si informácie počas krátkej doby, niekoľkých sekúnd. Dlhodobá pamäť uchováva informácie uskladňované v pamäti dlhšiu dobu, od minút po roky až celý život. Pri oboch sa však zachováva proces 3 pamäťových štádií : zapamätávanie, uchovávanie a vybavovanie. Pracovná pamäť má obmedzenú kapacitu, v priemere si zapamätáme 7 (+/- 2) položky. Dlhodobá pamäť je technicky neobmedzená, ale prakticky kódovanie do dlhodobej pamäte je ovplyvňované ďalšími psychickými procesmi a javmi, preto bežný človek nevyužíva jej neobmedzené možnosti.
== Druhy pamäte podľa trvanlivosti a kódovania ==
Riadok 59:
Senzorická pamäť, nazývaná tiež ultrakrátka pamäť má za úlohu uchovávať informácie prichádzajúce zo zmyslov po dobu niekoľkých milisekúnd. Uchováva presný obraz zmyslových podnetov, čiže akúsi kópiu senzorických skúseností, ktorá v nej ostáva tak dlho, kým z nej psychika nevyťaží potrebné informácie. Bezvýznamné podnety sú preto zabudnuté, kým významné sú posunuté ďalej do krátkodobej pamäte.
Súčasťou senzorickej pamäte je aj ikonická pamäť, ktorá krátkodobo uchováva vizuálne informácie a echoická pamäť, ktorá uchováva sluchové podnety. Senzorická pamäť obsahuje prchavé mentálne záznamy všetkého čo vnímame. Napr. stojíme na križovatke a svieti červená. Červenú vnímame zmyslami. Tieto informácie sú presúvané do senzorickej pamäte, v ktorej rozpoznávame červenú ako varovný signál a posúvame ho ďalej do krátkodobej pamäte. Krátkodobá pamäť rozhodne že je pre nás významné vidieť červenú, pretože sa môžeme ocitnúť v ohrození života. Informácie z dlhodobej pamäte o červenej farbe na semafóre našu domnienku potvrdia a preto zostávame stáť pokiaľ nemáme zelenú.
=== Krátkodobá pamäť ===
Funkciou krátkodobej pamäte je krátkodobé udržanie informácií ktoré potrebujeme k svojim psychickým aktivitám. Počas niekoľkých sekúnd uchováva krátkodobá pamäť obmedzené množstvo informácií, 7 (+/-2) položiek. Je možné v nej udržať aj informácie zo zmyslových modalít, napr. vôňu parfumu, melódie, chute... tiež citové zážitky. Rýchlosť rozpadu pamäťovej stopy je 15 – 30 sekúnd.
Má najmenej 2 subsystémy :
* [[Fonologický uzol]] – artikulačný. Je to okamžitá pamäť pre čísla alebo slová, ktoré sa opierajú najmä o ich zvukovú podobu. Je tvorený fonologickým zásobníkom (zaznamenáva zvukovú podobu slov) a mechanizmom opakovania.
* [[Konceptuálna pamäť]] – uchovávame v nej významy a myšlienky obsiahnuté v hovorenej reči a písaných textoch. Čiže aj teraz keď toto čítate a rozmýšľate nad tým, pracuje aj vaša konceptuálna pamäť (spolu s myslením a pozornosťou a ďalšími psychickými procesmi).
Krátkodobá pamäť je „pracovným stolom“ vedomia, preto sa označuje aj ako pracovná alebo operačná pamäť. Možno ju považovať aj za aktívny komponent dlhodobej pamäte.
=== Dlhodobá pamäť ===
Riadok 74:
Dlhodobá pamäť je síce pasívnou časťou pamäte, ale zato poskytuje obrovský sklad pre uchovanie informácií. Tieto informácie sú tiež sprostredkované našimi zmyslami, ale uchovávať si môžeme aj myšlienky, pocity, predstavy. Proces upevnenia (konsolidácie) pamäťových stôp trvá približne 30 minút. Čiže, ak si na nejakú vec vieme spomenúť po uplynutí 30 minút kedy sme sa s ňou naposledy zaoberali, potom je naisto uložená v dlhodobej pamäti. To však neznamená že tam bude uskladnená aj po niekoľkých rokoch, záleží od častosti opakovania a tiež iných vplyvov (emócie a pod.).
Vštepovanie informácií do dlhodobej pamäte môže byť zámerné (mechanické opakovanie alebo memorovanie) alebo mimovoľné. Mechanické memorovanie však nie je úspešná metóda, lebo stopy sa neukladajú dostatočne dlhodobo. Údaje do dlhodobej pamäte prechádzajú predovšetkým na základe sémantického kódovania (zapamätanie si významu).
Obrovská kapacita dlhodobej pamäte umožňuje ukladať informácie rôznym spôsobom.
* ''Deklaratívna pamäť'' uchováva dáta v tej podobe v akej boli vštepované (napr. obraz našej matky).
Riadok 81:
* ''implicitnú''
* ''explicitnú.''
Údaje ukladané do explicitnej pamäte musia prejsť vedomím a sú ľahko verbalizovateľné. Sú to spomienky na rôzne životné udalosti, ale aj faktické poznatky a znalosti o svete.
[[Endel Tulving]] rozlíšil 2 subsystémy ''explicitnej pamäte'' :
| |||