Planéta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.80.185 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzo-Bot
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 18:
 
=== Energia ===
Vo vnútri planéty neprebiehajú žiadne termonukleárne reakcie, ktoré by produkovali [[energia|energiu]]. Všetku vyžarovanú energiu získavajú planéty z mechanických a termodynamických javov, rozpadov [[rádioaktivita|rádioaktívnych]] prvkov, zhromažďovania a odrážania energie z [[centrálna hviezda|centrálnej hviezdy]]. Plynné planéty veľkosťou porovnateľné s Jupiterom vyžarujú do priestoru vlastnú energiu získanú z [[gravitačná kontrakcia|gravitačnej kontrakcie]]. To znamená, že planéta sa pomaly vlastnou hmotnosťou zmršťuje a pritom sa zahrieva. Prebieha v nich teda podobný proces, aký predchádza vzniku hviezd, ale na rozdiel od hviezd v v jadre planét nikdy nesvystúpi teplota na hodnotu potrebnú pre zapálenie termojadrových reakcií.
 
Keďže v planéte neprebiehajú termojadrové reakcie, planéta nemôže do priestoru vyžarovať vlastné [[svetlo]]. Všetky planéty vidíme len preto, lebo odrážajú svetlo zo Slnka. Planéty však môžu produkovať vlastné žiarenie s nižšou energiou, akú má svetlo, teda [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[rádiové žiarenie]].
 
== Dráha a rotácia ==
Planéty slnečnej sústavy [[obežná dráha|obiehajú]] okolo Slnka po [[elipsa|elipsách]] málo odlišných od [[kružnica|kružníc]]. Rýchlosť ich pohybu klesá so vzdialenosťou od Slnka, preto sú ich obežné doby veľmi rôzne – od 88 dní pre Merkúr, až po 165 rokov pre Neptún.
 
Rotačné periódy planét sú tiež veľmi rozmanité, ale dôvod, prečo tomu tak je, zostáva nejasný. Zvláštnosťou je spätná rotácia Venuše a Uránu, ktoré rotujú proti smeru svojho obehu okolo Slnka a teda opačným smerom, ako väčšina planét. Jedna teória hovorí, že obe telesá podstúpili v [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|dávnej minulosti slnečnej sústavy]] obrovské kolízie, ktoré im zmenili dobu aj smer rotácie. Rotačné periódy Zeme a tiež Pluta (ktoré bolo dlho považované za planétu) boli počas mnohých miliónov rokov pomaly brzdené ich veľkými [[mesiac (družica)|mesiacmi]]. Pomalá rotácia Merkúra, ktorý nemá nijaký mesiac, sa zase pripisuje pôsobeniu [[slapová sila|slapových síl]] Slnka. Veľmi rýchlo rotujú veľké plynné planéty, medzi ktorými drží rekord Jupiter – jedna jeho otáčka trvá na rovníku len 9 hodín 50 minút.
Riadok 107:
Päť planét viditeľných voľným okom poznali ľudia už v staroveku. Keďže sa na oblohe pohybovali podľa prvých pozorovaní úplne chaoticky, dostali v gréčtine pomenovanie ''planétés'' – „pútnici“ alebo "tuláci". Babylončania zanechali stovky hlinených tabuliek so zápiskami o pozorovaní planét v staroveku. Dokázali tiež veľmi presne určiť, za aký čas sa planéty dostanú do rovnakej polohe voči Slnku (čiže ich synodickú obežnú dobu). Hlavným dôvodom pozorovania planét v minulosti bola túžba nájsť súvislosti medzi pohybom nebeských telies a ľudskými osudmi. Planéty sa preto v minulosti pozorovali skôr z [[astrológia|astrologických]] ako z astronomických dôvodov.
[[Súbor:Ptolemaicsystem-small.png|left|thumb|Ptolemaiov geocentrický systém]]
Prvé predstavy o reálnom priestorovom usporiadaní planét boli geocentrické. Zem, vtedy ešte nepovažovaná za planétu, mala byť stredom vesmíru a všetky ostatné telesá vrátane planét ju mali obiehať. Podľa [[Aristoteles|Aristotela]] obiehali vo vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Planéty totiž medzi hviezdami nekonali rovnomerný, ale striedavo zrýchľovali, spomaľovali, či dokonca zdanlivo úplne zastali. Preto museli byť geocentrické predstavy o svete niekoľkokrát upravované do čoraz komplikovanejších podôb, aby zodpovedali pozorovaniam. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol [[Klaudios Ptolemaios]], ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po [[deferent]]och a [[epicyklus|epicykloch]] a [[ekvant]]och. Planéty v jeho predstavách obiehali po malých kružniciach epicykloch, ktorých myslené stredy zase obiehali okolo Zeme po väčších kružniciach – deferentoch. Stred deferentu bol umiestnený mimo stredu Zeme. Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét aj napriek tomu, že vychádzal z nesprávneho predpokladu o usporiadaní telies slnečnej sústavy.
 
Hoci už v staroveku sa objavovali prvé [[heliocentrizmus|heliocentrické]] názory, o víťazstvo heliocentrizmu sa zaslúžil až poľský astronóm [[Mikuláš Kopernik]]. Do stredu svojho vesmíru umiestnil Slnko a okolo neho obiehala Zem a všetky ostatné vtedy známe planéty. Obežné dráhy planét však stále považoval za kruhové. Skutočný tvar dráh a zákony pohybu planét objavil [[Johannes Kepler]] začiatkom [[17. storočie|17. storočia]]. Jeho tri [[Keplerove zákony|zákony pohybu planét]] sú (po zanedbaní rušivého vplyvu iných faktorov) platné dodnes.
 
Už Ptolemaios poznal správne pomery vzdialeností planét od Slnka. To znamená, že vedel, koľkokrát je jedna planéta vzdialenejšia od Slnka, než druhá. Ich skutočná vzdialenosť však zostávala dlho nejasná. Prvýkrát úspešne zmeral vzdialenosť planéty (Marsu) od Zeme [[Giovanni Domenico Cassini]] a tento údaj použil na zistenie vzdialenosti Zeme od Slnka.
Riadok 134:
Takéto blízke obežné dráhy znamenajú, že planéty pohlcujú množstvo energie svojej hviezdy a vysielajú späť do vesmíru množstvo infračerveného svetla. Vo viditeľnom svetle by planétu nebolo možné pozorovať, pretože by ju úplne pohltilo svetlo jej blízkej hviezdy.
 
Objav vedcom poskytne spôsob, ako sa dozvedieť viac o teplote, atmosfére a orbite planét, ktoré sú od nás vzdialené stovky svetelných rokov.
 
Existuje minimálne množstvo kmitania, ktoré je súčasná technika schopná zachytiť. Môžeme zachytiť len planéty, ktoré sú dostatočne veľké a obiehajú v značnej blízkosti materskej hviezdy tak, že túto hviezdu rozkmitajú aspoň na minimálnu zachytiteľnú úroveň. Postupom časuČasom, ako sa budú zlepšovať ďalekohľady, stane sa možným zachytiť v súčasnosti hypotetické menšie a vzdialenejšie planéty.
 
== Referencie ==