Arsenal FC: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wiki
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 211:
}}</ref> Súčasne mal k dispozícii veľkú sumu peňazí, ktorá bola vyčlenená na prestupy. Peniaze boli získané zo vstupného z nového štadiónu a od Henryho Norrisa. Norris chcel, aby bol káder tímu aj za predpokladu veľkého utrácania peňazí doplnení o nové posily.<ref>{{Citácia knihy |meno=Phil|priezvisko=Soar|titul=The Official Illustrated History of Arsenal |rok=2005 |vydavateľ=Hamlyn |strany=45}}</ref> [[Súbor:ARSENAL-GILLESPIE ROAD-02 240710 CPS (4837196515).jpg|300px|náhľad|vpravo|Zastávka metra "Gillespie Road". Dnes sa už nazýva "Arsenal."]]
 
Prvým Chapmanovým hráčom bol [[Charlie Buchan]], ktorý prišiel zo [[Sunderland AFC|Sunderlandu]] a v nasledujúcich rokoch hral významnú rolu v klube. Potom, ako bol Arsenal v októbri porazený [[Newcastle United|Newcastlem]] United 7 – 0, Buchan navrhol zmenu rozostavenia. Išlo o formáciu „WM“, ktorá je popisovaná ako 3–2–5, 3–4–3 alebo lepšie 3–2–2–3. Obrana bola posilnená tým, že strední obrancovia sa posunuli viac dozadu, zatiaľ čo krajní obrancovia sa premiestnili na krídlo.<ref>{{Citácia knihy |meno=Phil|priezvisko=Soar|titul=The Official Illustrated History of Arsenal |rok=2005 |vydavateľ=Hamlyn |strany=46 – 47}}</ref> Postupom časuČasom Chapman toto rozostavenie ďalej rozvinul. Veľký dôraz kládol na útočnú líniu. Krídla premiestnil viac do stredu ihriska. Za nimi vytvoril pozíciu pre takzvaného "tvorivého záložníka."<ref>{{Citácia knihy |meno=Phil|priezvisko=Soar|titul=The Official Illustrated History of Arsenal |rok=2005 |vydavateľ=Hamlyn |strany=16 – 17}}</ref>
 
V prvej sezóne pod Chapmanom sa Arsenal umiestnil na druhom mieste v lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 439:
=== Obdobie Georga Grahama (1986 – 1995) ===
 
[[George Graham]], tréner [[Millwall FC|Millwallu]] a bývalý hráč Arsenalu, bol v máji 1986 vymenovaný novým trénerom Arsenalu. Týmto bola začatá nová éra úspechu na Highbury. Graham postupom časučasom predal väčšinu starších hráčov a nahradil ich novými alebo hráčmi z rezervy. Zároveň presadzoval omnoho prísnejšiu disciplínu než jeho predchodcovia. Forma Arsenalu sa okamžite zlepšila. Na [[Vianoce]] 1986 sa už nachádzal na prvom mieste.
[[Súbor:Arsenal v Sheffield Wednesday 1992.jpg|300px|thumb|vpravo|Alan Smith v útoku proti Sheffieldu Wednesday; zápas hraný na Highbury Arsenal nakoniec vyhral 7 – 1]]
Hráči ako [[Kenny Sansom]], [[Steve Williams]], [[Tommy Caton]] a [[Charlie Nicholas]] skončili. V novom tíme Arsenalu pôsobil [[Lee Dixon]], [[Nigel Winterburn]], [[Steve Bould]], [[David Rocastle]] a [[Alan Smith]].
Riadok 513:
Prehra s Leedsom bola po viac ako jeden rok poslednou prehrou Arsenalu v lige. Sezóna 2003 – 04 bola pre Arsenal rekordná. Získal titul bez jednej jedinej porážky (26 výhier, 12 remíz a 0 prehier) s náskokom jedenástich bodov na druhú Chelsea. Stal sa tak druhým klubom, ktorému sa toto podarilo. Prvýkrát dokončil ligu bez prehry [[Preston North End]] ešte v ročníku 1888 – 89. Súperi Arsenalu o titul sa mu pomstili v iných súťažiach. V štvrťfinále Ligy majstrov a FA Cupe Arsenal podľahol Chelsea, respektíve Manchesteru United. Po týchto prehrách klub čelil potencionálnemu kolapsu celej sezóny. Titul Arsenal vyhral remízou 2 – 2 na Tottenhame, čím napodobnil svoj úspech z roku 1971.
 
V nasledujúcom ročníku, 2004 – 05, sa Arsenalu titul obhájiť nepodarilo. Na víťaza Chelsea stratil 12 bodov. Arsenalu sa však podarilo predĺžiť šnúru neporaziteľnosti na 49 ligových zápasov, čo je anglický rekord. K vyrovnaniu rekordu došlo pri dramatickej výhre nad [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]] 5 – 3. Pred porážkou 2 – 0 na Old Trafford s Manchesterom United ešte Arsenal porazil v auguste 2004 [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] 3 – 0. Neúspech na Old Trafford ovplyvnil formu tímu po zostatok sezóny. Z boja o titul sa postupom časučasom stala jednostranná záležitosť. V Lige majstrov sa Arsenalu opäť sláva vyhla. V osemfinále bol vyradený [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] v celkovom skóre 3 – 2. Sezónu ale nedokončil s prázdnymi rukami. Podarilo sa mu triumfovať v FA Cupe, čím Arsenal získal tri FA Cupy za štyri roky. V priebehu zápasu, ktorý skončil remízou 0 – 0, bol lepším tímom Manchester United. Po predĺžení nasledovali penalty, v ktorý Arsenal vyhral 5 – 4.
[[Súbor:Trophy presentation Highbury 2004.JPG|315px|thumb|vpravo|Hráči Arsenalu oslavujú zisk titulu v Premier League. (2004)]]
V lete 2005 klub oslabil odchod kapitána [[Patrick Vieira|Patricka Vieiry]] do [[Juventus FC|Juventusu]]. Sezóna 2005 – 06 bola pre Arsenal v domácich súťažiach sklamaním, keď nebojoval ani o jednu domácu trofej. Zlá forma i napriek víťazstvám (5 – 0 nad [[Aston Villa FC|Aston Villou]] a 7 – 0 nad [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]) znamenala, že po väčšinu času sa Arsenal nachádzal na piatom alebo horšom mieste a už to vyzeralo na prvú neúčasť v Lige majstrov od roku 1997. Arsenal vyhral posledné tri zápasy. Zápas s [[Wigan Athletic FC|Wiganom Athletic]] vyhral 4 – 2. Bolo to poslední zápas v sezóne a poslední zápas hraný na Highbury. Tottenham Hotspur, ktorý bol pred posledným kolom pred Arsenalem, prehral s West Hamom a to znamenalo, že sa Arsenal dostal na konečné štvrté miesto, čím si zaistil účasť v ďalšom ročníku Ligy majstrov.
Riadok 695:
Navzdory týmto neúspechom sa Arsenalu podarilo sezónu dokončiť dobre. Odvetný zápas proti AC Milánu vyhral 3 – 0, čím ho takmer vyradil. Druhé North London Derby hrané na [[Emirates Stadium]] vyhral 5 – 2 a v ligovej tabuľke sa umiestnil na konečnom treťom mieste.
 
Na počiatku ligového ročníku 2012 – 13 sa objavili špekulácie o možnom odchode [[Robin van Persie|Robina van Persieho]]. Dňa 4. júna 2012 prehlásil, že svoj kontrakt s klubom nepredĺži. Pri tejto situácii Wenger priviedol [[Olivier Giroud|Oliviera Girouda]] a [[Lukas Podolski|Lukasa Podolského]]. Keď bol dokončený prestup van Persieho do Manchesteru United, Wenger priviedol do klubu záložníka [[Santi Cazorla|Santiho Cazorlu]]. Arsenal začal sezónu sľubne. Ale potom prišiel herní výpadok, ktorý znamenal celkové štvrté miesto v lige. V Lige majstrov klub vypadol v osemfinále s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] vďaka pravidlu o góloch strelených na ihrisku súpera v celkovom pomere 3 – 3. V FA Cupe sa mu nedarilo o nič lepšie. Vypadol v piatom kole po domácej prehre s [[Blackburn Rovers FC|Blackburnom Rovers]].
 
V lete 2013 bolo mnoho fanúšikov Arsenalu nervóznych pretože klub hráči skôr opúštali, ako prichádzali. Odišiel [[Andrei Arshavin]], [[Denílson Pereira Neves|Denilson]] a [[Sebastian Squallaci]]. Klub napriek odchodom hráčov sľuboval podpísanie nových ale prišiel len [[Yaya Sanogo]] a navrátilec [[Mathieu Flamini]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 1 492:
* [[Súbor:Premier league.png|30px]]'''Tituly v [[Premier League|lige]]. Titulov: 13.
** 1931, 1933, 1934, 1935, 1938, 1948, 1953, 1971, 1989, 1991, 1998, 2002, 2004
 
* [[Súbor:FA Cup.png|30px]]'''[[FA Cup]]y: 13'''
** 1930, 1936, 1950, 1971, 1979, 1993, 1998, 2002, 2003, 2005, 2014, 2015, 2017
 
* [[Súbor:Carling.png|30px]]'''[[Ligový pohár|Ligové poháre]]: 2'''
** 1987, 1993
 
* [[Súbor:CommunityShield.png|30px]]'''[[Anglický superpohár]]: 13+1 zdielaný '''
** 1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991 (zdielaný s Tottenham Hotspur), 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017
 
* [[Súbor:Contorno uefa.png|30px]]'''[[Pohár UEFA]] : 1'''
** 1970
 
* [[Súbor:UEFA - Inter-Cities Fairs Cup.svg|30px]] '''[[Pohár víťazov pohárov]]: 1'''
** 1994
 
* Trikrát "[[Double]]": 1971, 1998,
* Víťazstvá v oboch domácich pohároch v jednom roku: 1993