Erwin Rommel: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
typo gram |
||
Riadok 4:
| Portrét = Bundesarchiv Bild 146-1973-012-43, Erwin Rommel.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis =
| Dátum narodenia = [[15. november]] [[1891]]
Riadok 17:
| Štátne občianstvo =
| Národnosť = [[Nemci|Nemec]]
| Vierovyznanie =
| Rodičia = Erwin Rommel<br/>Helene von Lutz
Riadok 26:
| Partnerka =
| Deti = Manfred Rommel<br/>Gertrud Stemmer
| Príbuzní =
| Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Nemecké cisárstvo}} [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]]<br/>{{Minivlajka|Weimarská republika|w}}<br/>{{Minivlajka|Nacistické Nemecko|w}}
Riadok 85:
[[5. november|5. novembra]] [[1943]] bol Rommel poverený úlohou dohliadať na budovanie obranného Atlantického valu. 15. novembra 1943 sa stal veliteľom [[Skupina armád B|skupiny armád B]], ktorá v tej dobe zahŕňala [[7. armáda Wehrmachtu|7.]] a [[15. armáda wehrmachtu|15. armádu]] očakávajúce spojeneckú inváziu na pobreží [[Francúzsko|Francúzska]]. Pod jeho dohľadom došlo k výraznému zvýšeniu intenzity budovania opevnení. Rommel osobne vytvoril niekoľko druhov pobrežných zábran, zátarasov a mín, ktoré začali byť rozmiestňované na pobreží. Jeho práce však narážala na početné problémy a nedostatky v jednotkách, ktoré mali val budovať. Problémom bol aj nedostatok materiálu. Aj preto bol val pri spojeneckej invázii ešte ďaleko pred dokončením a neplnil svoju úlohu tak, ako sa predpokladalo.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-718-0149-17A, Paris, Rommel und von Rundstedt.jpg|náhľad|vľavo|Rommel s von Rundstedtom]]
Vo Francúzsku sa okrem iného prehĺbili spory Rommela s ďalšími vysokými dôstojníkmi nemeckej armády. Výrazne si nerozumel s vrchným veliteľom nemeckých vojsk vo Francúzsku, poľným maršalom [[Gerd von Rundstedt|Rundstedtom]]. Ich spory sa s
Ich spory vrcholili v období, kedy obaja prišli s diametrálne odlišnými predstavami toho, ako čeliť očakávanej spojeneckej invázii. Rundstedt a [[Leo Geyr von Schweppenburg]] navrhovali klasické schéma: koncentrácie hlavných tankových síl vo vnútrozemí, ktoré by po vylodení viedli energické protiútoky na spojenecké predmostia. Dôvodom pre tento postup bolo najmä to, že nechceli vystavovať svoje jednotky paľbe ťažkých hladinových lodí. Rommel však poukazoval na slabinu tejto taktiky, keďže aktivita spojeneckého letectva po vylodení znemožní akékoľvek denné presuny techniky. Obrnené jednotky, ktoré sa budú ponáhľať ku plážam budú značne oslabené útokmi spojeneckého letectva. Trval preto na umiestnení mobilných záloh čo najbližšie k plážam. Požadoval súčasne umiestenie mobilných záloh 6 – 8 tankových alebo mechanizovaných divízií v okolí Paríža. Tie mali v prípade rozsiahleho vylodenia Spojencov, po ústupe nemeckých vojsk od pobrežia uskutočniť protiofenzívu proti vylodeným spojeneckým silám. Túto zálohu mu OKW prisľúbilo, ale neposkytlo.
| |||