Krízový manažment: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
typo gram |
||
Riadok 15:
'''''Špecifická činnosť riadiaceho subjektu''','' ale je vnímaný aj ako '''''sústava inštitúcií''''' '''''zaoberajúcich sa analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku, z teoretického hľadiska je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni spoločnosti ako celku, bezpečnosti štátu, hospodárskej činnosti a tiež o princípoch, metódach a opatreniach na ich riešenie''''' ''(Šimák, 2016).''
Krízový manažment ako proces môže byť definovaný ako:
V súčasnosti sa ustaľuje názor, že pod pojmom krízový manažment treba chápať '''''cieľavedomý koordinovaný proces zameraný na prevenciu, elimináciu priebehu a odstraňovanie dôsledkov javov, ohrozujúcich alebo schopných významným spôsobom ohroziť bezpečnosť spoločnosti, životy a zdravie ľudí, ich majetok ako aj životné prostredie''''' ''(Míka, 2013)'''.'''''
Najčastejšie je krízový manažment vnímaný:
Riadok 23:
:b) ako súbor pripravených opatrení na zabezpečenie tohto procesu,
:c) ako skupina krízových manažérov, ako [[inštitúcia]]: sústava pracovníkov či orgánov, ktorí sa zaoberajú analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov, ako aj hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na elimináciu vzniknutej krízy. Súčasťou krízového manažmentu je [[reputačný manažment]] čo je v podstate systematické monitorovanie firemnej reputácie. Toto monitorovanie sa štandardne rozčleňuje na [[monitoring offline médií]] a [[monitoring online médií]].
:d) krízový manažment chápeme aj ako predmet skúmania, ako teoretickú disciplínu skúmajúcu všeobecné princípy a zákonitosti riadenia sociálnych systémov ohrozených krízovou situáciou, ako vyučovací predmet na školách zaoberajúcich sa prípravou krízových manažérov.
Krízový manažment sa môže týkať akejkoľvek organizácie (zoskupenie štátov, štát, podnik, územie, časť podniku atď.)
Riadok 29:
Vzhľadom na rôzne oblasti spoločenského života, v ktorých sa krízový manažment môže uplatňovať, na rôzne typy subjektov ako aj rôzne úrovne riadenia, je možné krízový manažment ponímať nasledujúco:
'''1. Krízový manažment ako systém a proces ''vojensko-politických opatrení''.'''
'''2. Krízový manažment ako systém opatrení štátu, orgánov verejnej správy, podnikov a ďalších organizácií zameraný ''na prevenciu, zníženie a elimináciu zdrojov kríz, na odstraňovanie dôsledkov'' prírodných katastrof, technologických a ekologických havárií, zdravotných kríz a humanitárnych katastrof.'''
Riadok 42:
==Krízový manažment štátu ==
V Zákone NR SR č.. 387/2002 sa používa termín "krízové riadenie mimo času vojny a vojnového stavu" (legislatívna skratka znie krízové riadenie) a definuje sa ako "súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie (mimo času vojny a vojnového stavu) a pri ich riešení."
Orgánmi krízového riadenia sú:
| |||