Camille Claudelová: Rozdiel medzi revíziami

Narodila sa vo Fère-en-Tardenois, [[departement]] [[Aisne (departement)|Aisne]] v severnom Francúzsku, ako druhorodené dieťa (prvé dieťa, syn Henri, zomrel 1. augusta 1863) v rodine vidieckeho šľachtica Louisa Prospera, ktorý sa zaoberal [[hypotéka]]mi a bankovými transakciami. Matka rodená Louise Athanaïse Cécile Cerveaux, pochádzala z [[Champagne]] z rodiny katolíckych kňazov a sedliakov. Keď bola Camille ešte dieťaťom, rodina sa presťahovala do [[Villeneuve-sur-Fère]], kde sa v roku [[1866]] narodil jej mladší brat [[Paul Claudel]]. V roku [[1870]] sa presťahovali do [[Bar-le-Duc]], v roku [[1876]] do [[Nogent-sur-Seine (obec)|Nogent-sur-Seine]] a v [[1879]] do [[Wassy-sur-Blaise]], hoci letné obdobie rodina vždy trávila v [[Villeneuve-sur-Fère]], ktorej prísna krajina v deťoch vyvolávala hlboké dojmy. Camille nakoniec v roku [[1881]] spolu so svojou matkou, bratom a mladšou sestrou začala bývať v [[Paríž|parížskejparíž]]skej štvrti [[Montparnasse]], kým ich otec zostal na pôvodnom mieste, aby finančne mohol podporovať rodinu.

Uchvátená kameňom a zemou študovala v [[Académie Colarossi]] so sochárom [[Alfred Boucher| Alfredom Boucherom]]. (V tom čase prestížna výtvarná škola [[École des Beaux-Arts]] neumožňovala prijatie žien na štúdium.) V roku [[1882]] si Claudelová prenajala dielňu spoločne so skupinou žien, z ktorých väčšinu tvorili Angličanky. Okrem iných bola medzi nimi aj [[Jessie Lipscombová]]. V roku [[1883]] sa stretla s [[Auguste Rodin|Auguste Rodinom,]] ktorý ju a jej priateľov vyučoval sochárstvo.

Keď okolo roku [[1884]] začala Claudelová pracovať v Rodinovej dielni, stala sa jeho zdrojom inšpirácie, modelkou, dôvernou priateľkou a milenkou. Nikdy nežila s Rodinom spoločne, pretože on nebol ochotný ukončiť dvadsaťročný vzťah s Rose Beuretovou, nikdy Rodinovi neporodila dieťa, hoci s ním bola tehotná. Podľa knihy od spisovateľky [[Anne Delbéeová|Anne Delbéeovej]] ''Osud jednej ženy'', svoje nenarodené dieťa stratila pri nehode a táto tragédi ju uvrhla do hlbokej depresie. Aféra rozrušila aj jej rodinu, hlavne matku, ktorá vždy nesúhlasila s jej umeleckou kariérou. Pod vplyvom sporov Claudelová opustila rodinný dom. V roku [[1892]], možno po nechcenom potrate, Claudelová ukončila svoj intímny vzťah s Rodinom, hoci sa stále až do roku [[1898]] pravidelne vídali.

Od novembra [[1905]] sa Claudelovej duševné zdravie menilo k horšiemu. [[4. december|4.]]-[[16. december|16. decembra]] mala poslednú veľkú výstavu u Eugéne Blota. V roku [[1906]] zničila mnoho zo svojich sôch a na dlhé obdobie ju prenasledovala [[paranoja]]. Obvinila Rodina z krádeže nápadov a z prípravy svojej úkladnej vraždy. Po svadbe svojho brata ([[1906]]), ktorý ju dovtedy podporoval a po jeho návrate do [[Čína| Číny]], žila osamotená vo svoje dielni.

Otec, ktorý schvaľoval Claudelovej umeleckú kariéru a snažil sa jej všemožne pomáhať, a finančne ju podporoval, zomrel 2. marca [[1913]]. Claudelovú o jeho smrti nikto neinformoval. 10. marca [[1913]] po matkinom zásahu ju intervenujú na [[psychiatrická klinika |psychiatrickej klinike]] v [[Ville-Évrard]] v departmente [[Neuilly-sur-Marne]]. Aj keď na protokole o prijatí je napísané, že bola hospitalizovaná na základe vlastnej žiadosti, formulár podpísal len lekár a jej matka.

V roku [[1914]] z dôvodu evakuácie pred postupujúcimi nemeckými jednotkami nemocnicu premiestnili do [[Enghien]]. [[7. september|7. septembra]] 1914 Camille spolu s množstvom ďalších žien premiestnili do blázinca Montdevergues v [[Montfavet]], šesť kilometrov od [[Avignon]]u. Na protokole o prijatí do ústavu podpísanom [[22. október|22. októbra]] 1914, je zaznamenané, že pacientka trpí „sústavným delirióznym stihomamom založeným na mylnom chápaní skutočnosti a imaginácie“.

Matka zakazovala, aby jej dcéra dostávala iné listy než od brata, s postupom časučasom personál liečebne pravidelne odporúčal Claudelovú prepustiť, ale matka neoblomne odmietala. [[1. jún]]a [[1920]] psychiater Dr. Brunet poslal matke list s odporúčaním, aby sa pokúsila dcéru včleniť do rodiny, list však zostal bez odpovede.

V roku [[1988]] natočil francúzsky režisér [[Bruno Nuytten]] životopisný [[film]] ''[[ Camille Claudelová (film)|Camille Claudelová]]'' v hlavnej úlohe s [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjaniovou]] v roli Claudelovej a [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], ktorý predstavoval Rodina. V roku [[1989]] film získal dve nominácie na [[Academy Awards|Oscara]].