Roku 708 začala vláda s výstavbou nového hlavného mesta, keďže dovtedajšie hlavné mesto Asuka už nevyhovovalo potrebám centrálne riadenej krajiny. Pri stavbe nové hlavného mesta, ktoré ležalo na rovine ohraničenej kopcami bolo použité starodávne čínske umenie územného plánovania geomancia.
Pôdorys mesta Nara tvoril obdĺžnik s rozmermi 5,9 až 4,8 km, orientovaný na juh do roviny. Mesto bolo rozdelené na obytné štvrte, ktoré boli husto zastavané drevenými domami v častiach určených pre remeselníkov, obchodníkov a nižších úradníkov, alebo s množstvom záhrad a voľného priestoru v časti vyčlenenej pre paláce šľachty. Prirodzenou dominantou mesta bol cisársky palác obklopený budovami ministerstiev a štátnych úradov.
Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Postupom časuČasom v meste vyrástli rozľahlé chrámové komplexy, v jeho východnej časti chrámový komplex [[Tódaidži]], na západe [[Saidadži]] a juhu [[Tóšódaidži]]. Mesto Nara bolo v dejinách, ale aj v súčasnosti záme ako mesto chrámov, práve vďaka množstvu budhistických chrámových komplexov postavených v tomto období. V polovici 8. storočia žilo v meste Nara vyše 200 tisíc obyvateľov, z toho bolo takmer 10 tisíc úradníkov. Hospodárstvo mesta bolo vo veľkej miere závislé od svojho okolia, predovšetkým od dodávok obilia a potravín z vidieka, remeselná výroba v meste existovala a špecializovala sa najmä na výrobu tovarov pre cisársky dvor a bohatých šľahticov. Mesto Nara bolo jednoznačne najväčším a hospodársky najvyspelejším mestom vtedajšieho Japonska. Roku 710 sa do mesta presťahoval cisár a správne úrady a v dejinách Japonska sa začala písať nová kapitola dejín obdobie Nara.
[[Súbor:Narano daibutsu 1.jpg|náhľad|right|Veľká socha Budhu z chrámu Tóda – dži, majstrovskeho diela umenia obdobia Nara]]
