Scenár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
typo gram |
||
Riadok 13:
{{citát|v profesionálnom i amatérskom filme sa stretávame často s tým, že scenár i film sú o všetkom, a o ničom, že sa autori nechali uniesť atraktívnosťou prostredia, témy a pod. Nevytvorili si k téme a k problému svoj vlastný vzťah, alebo nedostatočne hierarchizovali|Mihálik, Réžia a dramaturgia, str. 30}}
V našej práci sme sa snažili držať týchto rád, a tak sme si vytvorili vlastnú predstavu o tom, ako má približne vyzerať [[situácia]], ktoré chceme natočiť. V priebehu toho sme boli menej prekvapení zmenami, ale snažili sme sa pracovať s detailami a slovnými výpoveďami. Nahliadali sme do scenára, no nebránili sme sa nový situáciám, ktoré vyplynuli priamo z priebehu demonštrácií. Ďalej sme si stanovili problematiku hrdinu. Spočiatku v našom príbehu nemal figurovať hlavný hrdina. Mala to byť masa, ktorá sa búri. Ale ako sme už spomenuli, vyplynulo z kontextu natáčania, že jeden z ľudí akosi viac vytŕčal z radu. Rozhodli sme sa teda postaviť príbeh akoby na jeho osobe, ktorá tlmočí názory skupiny, ale vystupuje aj ako svojbytná bytosť. Snažili sme sa ukázať fragment obyčajného človeka, ktorý sa svojimi postojmi viac stotožní s divákom ako neosobná masa. Celkový scenár je preto postavený aj na jeho výpovediach, obrazoch zo života, ktoré sú poprepletané archívnymi a reálnymi zábermi. Tak ako je dokumentárny film postavený na čase a priestore, tak aj naše postavy sú zoradené v reálnom čase a priestore a k nim prináležiacim situáciám. Scenár sa podľa Mihálika nedá napísať podľa receptu z kuchárskej knihy. Scenár patrí medzi dramatické umenie a vychádza z faktickej reality. Všetko vraj záleží od talentu, šikovnosti a nápadov. Scenárista musí byť do určitej miery aj [[psychológ]]om, tak dúfame, že sme prenikli do hlbín študentskej duše dostatočne.
== Scénosled ==
Riadok 29:
== Forma, štruktúra a text scenára ==
Z historického hľadiska sa štruktúra scenára výrazne menila. Prešla premenami od schematických línií, cez veršové formy, filmové poviedky a dramatické dialógy so scénickými poznámkami až po zohľadnenie možností filmového zobrazenia a zachovanie literárnych hodnôt. Základom, ktorý bol a aj zostane pre všetky scenárové formy, určovanie obsahu. Scenár vyjadruje akúsi makroštruktúru budúceho filmového diela. V scenári je slovesnosťou vyjadrený ideovo- umelecký zámer a naprogramovaná obrazová výstavba filmového diela. Spočiatku to boli iba jednoduché popisy, ba dokonca sa stretávame aj s dielami, ktoré popis na papieri vôbec nevyžadovali. Tento popis sa vyvinul neskôr z divadelných popisov, ktoré prešli aj do filmového priemyslu. Scenár sa uplatnil hlavne v melodrámach a žánroch nadväzujúcich na pantomímu. Najrozšírenejšou formou v tomto nemom období bolo protokolárne vyčíslenie objektov v jednotlivých záberoch. Nazýval sa železným scenárom, ktorý síce mal dobrý literárny základ, ale spájali sa v ňom dve protichodné myslenia: filmové a literárne.
[[Kategória:Divadlo]]
|