Gotika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6681743 používateľa 194.160.139.147 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
typo gram |
||
Riadok 4:
'''Gotika''' alebo '''gotické umenie''' alebo (najmä v architektúre) '''gotický sloh''' bol [[umelecký štýl]], ktorý nasledoval po [[Románske umenie|románskom slohu]] približne od polovice [[12. storočia]] (vo Francúzsku) do konca [[15. storočia]] (v strednej a severnej Európe), kedy toto obdobie vystriedala Renesancia.
Pôvodne označenie „gotika“ pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v [[Taliansko|Taliansku]] ako výsledok rozhorčenia renesančných vzdelancov nad cudzím, neantickým prínosom barbarských [[Góti|Gótov]], ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Tento názor o pôvode a zmysle gotiky sa v talianskej renesančnej teórií umenia všeobecne ujal. Pomenovanie „gotika“ prešlo do európskeho povedomia a začalo sa používať najskôr pre [[Architektúra|architektúru]] a [[
Od začiatku [[13. storočia]] sa gotika uplatňovala vo všetkých výtvarných disciplínach. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]. Tu sa spojili predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí, orientálnych krajín a [[Byzantská ríša|Byzancie]], ako aj niektoré princípy anglonormandských oblastí, [[Burgundsko (región)|Burgundska]] a [[Provensálsko|Provensálska]].
Riadok 30:
{{Hlavný článok|Gotická architektúra}}
Gotická architektúra sa vyvíjala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do začiatku [[16. storočia]] (v severnej Európe). Základným charakteristickým znakom je snaha o odhmotnenie a presvetlenie celého priestoru. Pre tento účel bol
Vrcholom celého gotického architektonického snaženia bola Gotická katedrála, ktorá sa vyvinula z typu kresťanskej baziliky. Jej pôdorys sa skladal z trojlodnej hlavnej časti s vyvýšenou centrálnou loďou, z dvoch portálových veží na západe, priečnej lode vsunutej do hmoty hlavnej časti a z katedrálneho záveru s chórovou ochodzou a kaplnkami. Jej vonkajší vzhľad má jednotnú podobu s výrazným oporným systémom a portálmi na západe, severe a východe. Najpodstatnejšou časťou exteriériu je hlavný západný portál, ktorý je delený do troch vertikálnych častí zvyčajne s troma vstupmi a centrálnym rozetovým alebo ružicovým oknom. Na celej stavbe je uplatnený zložitý dekoračný program v podobe kružieb, fiál, profilovaných pilierov a ríms, chrličov, trojilstov, konzol, baldachýnov a iných sochárskych prvkov... Vnútorný priestor stavby je v rannej fázy členený do štvoritého delenia stien s arkádou, emprou, tirforiom a okennou časťou. V klasickom období sa však ustáluje trojité členenie s vynechaním empory. Klenba v hlavnej lodi sa mení do podoby krížových klenieb s rebrami a vo neskorej fáze sa tento princíp rozširuje a vznikajú ešte zložitejšie rebrové klenebné vzorce. Jedným z charakteristických znakov gotiky je taktiež prevaha vertikálnych delení nad horizontálnymi, čo postupne viedlo k snahe o stavbu katedrál vysokých rozmerov. V rímskonemeckom cisárstve sa popri [[Loď (architektúra)|trojloďových]] [[Bazilika|bazilikách]] s loďami nerovnakej výšky objavujú chrámy s loďami rovnakej výšky – halové kostoly. Počas celého trvania gotického slohu môžeme sledovať čoraz väčšiu snahu o zjednotenie celej stavby ako z exteriéru tak aj interiéru.
Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách [[
[[Súbor:Krumlovska madona KHM.JPG|náhľad|Krumlovská madona]]
== Sochárstvo ==
Sochárstvo sa v gotike podobne ako v románskom slohu uplatňovalo hlavne ako výzdoba architektúry, jej častí a interiérov. Jej umiestnenie sa však od výzdob [[Hlavica (architektúra)|hlavíc]] a [[
Vrcholom celého sochárskeho úsilia sa stala Baldachýnová alebo aj ''stĺpová plastika'', ktorá otvorila nové cesty pre vývoj sochárskej disciplíny. Jej počiatky môžeme hľadať podobne ak v architektúre na [[Bazilika Saint-Denis|bazilike Saint-Denis]] v [[Paríž
[[Súbor:Tilman Riemenschneider Heilig Blut Altar 1.jpg|alt=Oltár svätej krvi|vľavo|náhľad|''Oltár svätej krvi'', Jakobskirche, Rothenburg ob der Tauber, Tilman Riemenschneider, 1501—1505]]
Okolo roku [[1200]] sa do západnej Európy dostáva vplyv Byzantského/východoeurópskeho umenia a následne sa taktiež obnovuje záujem o [[antické umenie]] . Spočiatku sa tieto nové princípy šíria predovšetkým v maliarstve a umeleckom remesle, avšak čoskoro nato sa začínajú aplikovať aj na sochárske práce. Vrchol tohto snaženia môžeme pozorovať na sochách [[Katedrála Notre-Dame (Amiens)|katedrály Notre-Dame]] v [[Amiens]].
Od polovice 13. storočia sa začalo od antických motívov znova upúšťať, avšak plasticita tvarov zotrvávala. Vo Francúzskom prostredí sa
Niekedy pred rokom [[1400]] sa v celej západnej Európe začína formovať takzvaná ''internacionálna gotika'', ktorá mala vplyv aj na oblasť sochárstva. Ustálila sa jednotná gotická typológia sôch s veľkým zmyslom pre bohatosť detailov a farieb. Jeden z typov takýchto sôch mal podobu ''krásnych madon'' nesúcej dieťa, ktorý výstižne vyobrazuje napríklad ''Krumlovská madona''. V mnohých prípadoch boli tieto diela vyrezávané z dreva, avšak veľkým rozvojom rezbárstva vznikali v tomto období i mnoho mounemntálnejšie projekty. Pravdepodobne už od začiatku 15. storočia sa oltárne časti rozšírili o nové drevené časti, kde sa následne začala využívať bohatá sochárska výzdoba. Oltárne [[Retabulum|retáble]] vyplňovali [[Reliéf (sochárske dielo)|reliefne]] námety a nad nimi sa týčil komplikovaný architektonický plán. Nová podoba drevených oltárov sa rozšírila predovšetkým v Nemeckých krajoch a najhonosnejšie diela, ktoré poznáme vznikali v priebehu druhej polovice 15. storočia.
| |||